Mal Feneš riskovať? Namiesto hokejovej rozprávky je poučný koniec plný sĺz (komentár)

Napriek prehre po predĺžení a vypadnutí vo štvrťfinále proti domácej Kanade, si juniorská hokejová reprezentácia zaslúži za celé majstrovstvá sveta do 20 rokov pochvalu.

Asi málokto čakal, že obhajca titulu bude takto blízko k prehre. Po šanci Serváca Petrovského v predĺžení delili juniorov len centimetre od najväčšieho prekvapenia v histórii slovenského hokeja.

Nakoniec je z toho z toho „len“ juniorský Vancouver, keď sme síce prehrali, ale získali si srdcia fanúšikov a uznanie hokejového sveta.

Tohtoročný juniorský reprezentačný výber mal po dlhých rokoch reálnu šancu na medailu. Mal základný stavebný kameň, brankára Adama Gajana.

Ten sa výkonmi minimálne vyrovnal Godlovi, Janusovi a Lašákovi, ktorí stáli v bránkovisku pri troch slovenských semifinálových účastiach na MS.

Taktiež v obrane, i v útoku nebol hráč, o ktorom by sa mohlo povedať, že na turnaji pohorel. 

Výkony hráčov počas turnaja boli priemerné, až nadpriemerné a v zápase s Kanadou išli na svoj výkonnostný limit všetci hráči.

Karhať jednotlivcov za drobné individuálne nedostatky je aktuálne bezpredmetné.

Tréner Ivan Feneš a jeho tím mal turnaj ako na hojdačke.