Po majstrovstvách Európy sa spustila na slovenskú futbalovú reprezentáciu vlna kritiky. Za výsledky, ale najmä predvedenú hru.
Bola nudná, čitateľná, konzervatívna. Nemala nič spoločné s futbalovou modernou. Vinníka videli fanúšikovia v trénerovi Štefanovi Tarkovičovi.
Ten už po EURO sľúbil, že prídu výrazné zmeny. Ani nie v hráčskom kádri, ale skôr v systéme a štýle hry. Veľa ľudí mu neverilo.
V posledných piatich kvalifikačných zápasoch však prekvapil. Minimálne, čo sa týka herného prejavu. Slovenskí futbalisti boli ako vymenení.
Všetko vyvrcholilo v zápase s Chorvátskom. Keď bolo treba, Slováci založili postupný útok, inokedy zvládli rýchly protiútok. Hrali rýchlo a nebojácne.
Po strate lopty favorizovaného súpera napádali. Aj pred jeho šestnástkou, čo fanúšikovia v zápasoch reprezentácie už dlhšie nevideli. Hráči boli sebavedomí a agresívni. Konečne vedeli, čo chcú hrať. Bola radosť sledovať ich.
Za umelecký dojem si zaslúžia Slováci pochvalu. V porovnaní s EURO bolo posledných päť zápasov ako deň a noc. To však nestačí.