Šimčo nechce odísť od začatej práce

Ba oproti vlaňajšku si pod vedením nového trénera Ladislava Šimča svoj jesenný imidž trošku, o jediný bodík, vylepšili.

KOŠICE. Žlto-modrí sú po jeseni na 10. mieste so šesťbodovým náskokom na topiaci sa Prešov a Dunajskú Stredu a s neveľkým odstupom na vyššie priečky, čo je zrejme adekvátnym odrazom ich výkonnosti v ďalšej turbulentnej sezóne.

Môže byť 44-ročný kouč Ladislav Šimčo s premiérovým polrokom na lavičke corgoňligového tímu spokojný?

„Som rád, že za posledné tri roky máme po jesennej časti najvyššej súťaže najviac bodov, no na druhej strane ma mrzí, že sme ich nezískali viac, lebo sme mali aj niekoľko dobre rozohraných zápasov, v ktorých sme boli blízko k víťazstvu, ale napokon sme iba zremizovali. A pri trojbodovom systéme znamená remíza mínus dva body. Mrzia ma aj chyby, ktoré sme v niektorých zápasoch urobili a po ktorých sme inkasovali góly a stratili body. Aj napriek tomu, že v danom zápase sme boli herne lepší ako súper. Z tohto pohľadu je tých osemnásť bodov možno aj málo. Vzhľadom na hru, ktorú sme predvádzali, mohli sme mať na konte takých 25 či 26 bodov, čo by znamenalo aj posun v tabuľke o niekoľko priečok vyššie.“

Taká bola aj vaša predstava o zbierke bodov na začiatku sezóny?

„Keďže ako tréner v Corgoň lige iba začínam a s touto súťažou sa iba zoznamujem, som veľmi rád za každý získaný bod. No keď som to s pribúdajúcimi kolami a týždňami rátal a kalkuloval, tak som si myslel, že reálne máme aspoň na dvadsať bodov.“

Kedy ste prežívali najťažšie obdobie, a naopak, kedy sa vám na lavičke dýchalo ľahšie?

„Najťažšie mi bolo asi pred zápasom v Dunajskej Strede v siedmom kole, pretože sme vedeli, že tam musíme zabodovať. Po niektorých dueloch, ktoré sme mali fantasticky rozohrané, v Žiline, s Trnavou, Zlatými Moravcami či Ružomberkom, ale získali sme v nich iba po bode, sme veľmi potrebovali vyhrať. Stretnutie v Dunajskej Strede bolo z tohto pohľadu pre nás kľúčové a mne bolo na lavičke asi najťažšie. Naopak, vydýchol som si až po poslednom kole, takisto s Dunajskou Stredou. Ale už pred týmto zápasom som mal lepšie pocity, pretože sme začali premieňať šance, dávať góly. A s tým prichádzali i výsledky. Myslím si, že mužstvo už získava aj svoju hernú tvár, chlapci sa zžívajú s mojimi predstavami. Žiadam od nich agresivitu v stredovej zóne, aktívne napádanie súperových hráčov a po získaní lopty vždy rýchly prechod do útoku.“

Sadli ste si teda s chlapcami po všetkých stránkach?

„Naše mužstvo má obrovský potenciál, pretože prakticky do každého zápasu nastupovalo v základnej zostave šesť až sedem futbalistov s ročníkom narodenia 1989, 1990, ba aj 1991. A ďalší takíto mladíci sedeli na lavičke. Je s nimi radosť pracovať. Toto mužstvo je tvarovateľné a dá sa s ním veľa dosiahnuť. No otázkou je, či ho dokážeme stabilizovať, pretože hráči, o ktorých bude záujem, budú určite predaní, lebo klub potrebuje každé euro. Ak by sa však tento mančaft podarilo v priebehu jednej-dvoch sezón stabilizovať, som presvedčený, že môže hrať v lige do tretieho miesta...“

Ak by ste boli učiteľom, komu z hráčov by ste dali najvyššiu známku a komu najnižšiu?

„Takto by som to nechcel konkretizovať, pretože väčšina hráčov urobila v priebehu jesene výrazný pokrok, takmer všetci išli výkonnostne hore. Ale boli aj takí, ktorí sa uspokojili iba s tým, že sedeli na lavičke. Chýbala mi u nich väčšia dravosť, aby sa presadili do základu, čakal som od nich, že vyvinú väčší tlak na hráčov zo základnej zostavy, nepresvedčili ma o tom, že tam patria.“

Aké sú plusy a mínusy vášho mužstva?

„Najväčším plusom je to, že je to mladé mužstvo, väčšinou naši odchovanci, ktorí tvoria na ihrisku jeden kolektív, dobrú partiu. Čo sa týka hernej stránky, technicky i kombinačne sú na slušnej úrovni, plusom je i naša ofenzívna hra, ťah na bránku po získaní lopty, v tom išli chlapci hore. Naopak, mínusom sú individuálne chyby, chvíľková strata koncentrácie, po čom sme dostávali góly. Keď toto odstránime, ich sebavedomie pôjde hore. Bude stúpať každým víťazstvom.“

O stabilizácii mančaftu ste vyslovili pochybnosti, takže s odchodmi hráčov asi rátate, ale budete tlačiť na vedenie klubu, aby za nich zabezpečilo adekvátnu náhradu?

„O týchto veciach budeme hovoriť na stretnutí s prezidentom klubu, ktoré máme dohodnuté o niekoľko dní. Samozrejme, mám svoje predstavy o kádri, s ktorým chcem absolvovať zimnú prípravu, i keď očakávam, že nie všetci hráči v ňom zostanú. Keď bude o nich záujem, zdôrazňujem, že seriózny záujem, tak im prezident nebude robiť naprieky a budú môcť odísť. Prirodzene, pobavíme sa aj o prípadných posilách, na akom poste by sme potrebovali náhradu, podľa toho, ktorý hráč odíde. Momentálne máme najväčšie problémy s defenzívou.“

Vy sa na odchod zrejme nezberáte...

„Zmluvu mám podpísanú do konca sezóny, ale človek nikdy nevie, či sa pod ním trénerská stolička nerozkýve. Prirodzene, chcem pri mužstve zostať, pretože by to bol odchod od začatej práce. Myslím si, že sme na dobrej ceste a ovocie môže prísť už v jarnej sezóne.“