Slovenských mušketierov je málo a končia skoro, aby sa uživili

KRAKOV. Ideálny vek pre šermiara je 26-28 rokov. Vtedy už má dostatok skúseností, ale jeho výbušnosť ešte neupadá.

Na Slovensku však veľa šermiarov do tohto veku nevydrží. Hoci sa nedá povedať, že by tento šport u nás nemal tradície – stačí si spomenúť na Katarínu Lokšovú Ráczovú, ktorá štartovala na troch olympijských hrách, v roku 1972, 1976 a 1980 a bola druhá na majstrovstvách sveta 1978, či na Attilu Érseka, juniorského majstra Európy z roku 2003 –, vyžiť sa z neho nedá. Pretekári tak po určitom veku uprednostňujú štúdium či prácu.

Na Európskych hrách v Krakove reprezentuje Slovensko sedemčlenná šermiarska výprava: fleuretisti Cedrik Serri, Leopold-Marc Kuchta, Ákos Pirk, Árpád Fazekas a Gaia Cantucci a kordisti Lukas Jakub Johanides a Alex Vladimír Duduc.

Čo vám dajú do ruky

Každého z nich priviedlo k šermu niečo iné. Niektorí to mali v rodine, ako Ákos Pirk alebo Leopold Kuchta, či rodák z Francúzska Cedrik Serri.

Árpád Fazekas si vyskúšal šerm preto, lebo sa mu venovali jeho spolužiaci zo škôlky, Alex Duduc už odmalička rád šermoval palicami, kým Lukáš Johanides videl ako osemročný na dovolenke v Grécku prenos zo šermiarskej súťaže na olympiáde v Pekingu a vyhlásil, že chce robiť tento šport.

Všetci mali aj šťastie, že vyrastali v mestách, kde existuje šermiarsky klub, v Bratislave či v Šamoríne, alebo v zahraničí.

Šerm má tri rôzne disciplíny. Fleuret, kord a šabľa majú odlišné pravidlá. Dieťa však často nemá na výber, začne robiť tú disciplínu, ktorej sa v danom klube venujú.

„Je to skôr na náhodu. Prídete do klubu a to, čo vám dajú do ruky, s tým budete šermovať,“ vravel Lukas Johanides.

„Zo začiatku je to pomerne jednoduché. Nájdete si klub, a najskôr vám veci zapožičajú. Zistíte, či vás to baví, či je to pre vás, platíte len členské,“ vysvetľoval Alex Duduc.

Päť eur a jedno špáradlo

Postupom času však náklady môžu byť podstatne vyššie. Výstroj, ktorý má na sebe šermiar, vyjde dovedna na 770-800 eur.

„Maska stojí 150 eur, zbraň 130-140, horná časť odevu 160, elektrická vesta 90-100, nohavice 120, obuv 100 eur,“ vymenúval jednotlivé položky Ákos Pirk.

Cestovanie na turnaje tiež nie je lacná záležitosť, aj keď sa s tým snaží pomáhať zväz alebo kluby.

„Niekedy si tak hovoríme, že máme vo vrecku päť eur a jedno špáradlo, a s tým ideme na vojnu,“ usmieval sa Lukáš Johanides.

„Je veľa krajín, kde financie nie sú problém, vedia zaplatiť aj najlepších zahraničných trénerov,“ dodal.

Šerm na Slovensku funguje na amatérskej báze a robí ho v podstate zopár nadšencov.

Zväz má ročný rozpočet 189-tisíc eur a dvoch platených trénerov. Na Slovensku je približne 260-280 registrovaných šermiarov, funguje trinásť klubov, vrátane dvoch klubov moderného päťboja, ktorých pretekári štartujú aj na niektorých šermiarskych turnajoch.

Na porovnanie: v Česku je viac ako tisíc, vo Francúzsku je viac ako 25-tisíc registrovaných šermiarov.

Nedostatok pretekárov znamená aj to, že reprezentanti musia často odchádzať do zahraničia, aby mali dobrých sparingpartnerov.

Doma by šermovali iba traja-štyria medzi sebou, čo neponúka veľa možností na rozvoj.

Výborná skupina juniorov

Toto všetko prispieva k tomu, že na Slovensku je ťažké udržať športovcov pri šerme po skončení strednej školy.

Pritom v mládežníckych kategóriách sú slovenskí šermiari konkurencieschopní.

Dokazuje to aj trojica fleuretistov Fazekas, Pirk a Kuchta, ktorá má za sebou výbornú sezónu medzi juniormi.