Nechcel nič, len pretekať. Narodil sa do chudobných pomerov, stal sa fenoménom najdrahšieho motoristického športu. Michael Schumacher mal 3. januára 2014 45 rokov.
Keď Michael Schumacher prvýkrát končil, fanúšikovia Ferrari plakali. Ak zadáte do vyhľadávača v YouTube heslo Schumacher song, zobrazí sa 77-tisíc výsledkov. Vždy ho veľmi obdivovali aj kolegovia z tímu, tvrdý bol iba na konkurentov.
FOTO - SITA/AP
Červené ferrari sa hlučne rúti cez obrubníky do prístavu v Monaku. Stopky na volante Michaelovi Schumacherovi však neukazujú čas, aký si predstavoval. Naopak, za ním sú vo veľmi rýchlom kole Fernando Alonso i Mark Webber. Zrejme ho predbehnú. Sedemnásobný majster sveta sa rozhodne a zaparkuje priamo na trati. Tvrdí, že pre poruchu na monoposte bolo treba zastaviť všetky autá v kvalifikácii. Najlepší čas zostáva jemu a na druhý deň má štartovať z prvého miesta.
Schumacher sa vysmiaty tešil z výhry, bývalý majster sveta Keke Rosberg žiadal jeho okamžitý jazdecký koniec. „Ľahnem si pred jeho auto,“ zastrájal sa rozhnevaný Alonso. „Mám čisté svedomie, viem, čo som urobil. Ak má niekto veľký úspech, vždy sa nájde veľa ľudí, ktorí mu hádžu polená pod nohy,“ obhajoval sa pred odchodom do postele.
Traťoví komisári zasadali osem hodín a neskoro večer prišiel pre Schumachera trest. Nezistili nijaký dôvod, pre ktorý jeho auto muselo zastať priamo na trati, do úvahy tak prichádzal len podvod. Za trest štartoval z posledného miesta. Skvelou jazdou sa v pretekoch prepracoval na piate miesto, bol suverénne najrýchlejší.
„Myslím, že vidíme len škrupinu bezohľadného profesionálneho pretekára, pod ňou je slušný a čestný, dobrými úmyslami vedený a vcelku sentimentálny človek,“ povedal o Schumacherovi šéf automobilovej federácie FIA Max Mosley. Michael by urobil pre výhru čokoľvek. Neznášal prehry, no mimo trate bol celkom iný.
Keď Michael Schumacher vstúpil do sveta formuly 1, práve sa skončila dlhoročná zúrivá vojna Alaina Prosta s Ayrtonom Sennom. Prvý odišiel do dôchodku so štvrtým titulom, a tak sa zdalo, ((piano)) že teraz bude dlhé roky vo skvelom Williamse vyhrávať ten druhý. No na stupňoch víťazov sa začal objavovať mladý Nemec a všetky prognózy zbúral.
Michael a Ayrton mali dosť spoločného. V daždi vždy víťazili, v zákrutách brzdili ako poslední. Obaja milovali rýchlosť a o ich tituloch majstrov sveta rozhodovali podivné havárie tesne pred koncom sezóny. Jedna sa stala aj v roku 1994 na pretekoch v Imole. Lenže pri nej sa Ayrton Senna zabil. A to rovno pred Schumacherovými očami, pretože keď sa z druhej pozície rútil tristovkou do zákruty Tamburello, všetko videl.
Nehoda ho veľmi rozrušila a viackrát sa pred kamerami pri spomienke na zosnulého pretekára rozplakal. So Sennom sa pritom pri svojich začiatkoch neraz pohádali. Napríklad, keď ho mladý Nemec v roku 1992 vybúral z pretekov v Magny-Cours, musel si od neho vypočuť v depe ostré slová. Schumacher sa síce bránil, ale väčšinu času mal sklonenú hlavu a len odovzdane počúval o deväť rokov staršieho kolegu.
„Počas posledných pretekov už medzi nami nebol, a tak by som ten titul chcel venovať práve jemu,“ povedal dojatý Schumacher, keď sa v roku 1994 stal prvýkrát majstrom sveta.
„Michael Schumacher sa snaží tlačiť na Sennu v šiestom kole,“ povedal pár sekúnd pred tragickým karambolom komentátor v dokumente Senna. Brazílčan po prevoze do nemocnice zomrel.
FOTO: PROFIMEDIA
Nepríjemné slová potom Schumacherovi adresovali aj ďalší kolegovia. Naozaj neváhal ohýbať pravidlá. V roku 1997 ho za nešportové správanie ako prvého v histórii vylúčili z konečného poradia MS. „Ospravedlňujem sa,“ hovoril Schumacher skrúšene po treste za pokus o zostrelenie Jacqua Villeneuva z trate. Len ťažko si dokázal pripustiť, čo vlastne urobil zle.
Oprávnenú krivdu zase cítil v roku 1998, keď sa rozhnevaný vrútil do boxov McLarenu a obvinil Davida Coultharda, že ho chcel zabiť. Nemec ho chcel predbehnúť o kolo a Škót mu to nechcel dovoliť, Schumacher skončil v boxoch na troch kolesách.
Parádna pretekárska jazda Michaela Schumachera v F1 sa začala, keď mal dvadsaťpäť rokov. Dovtedy bol jeho život tak trochu ako príbeh od Dickensa. Nič nedostal zadarmo.
Schumacherovci boli v sedemdesiatych rokoch chudobní. Michael vyrastal v domčeku na okraji štrkového lomu, otec nemal peniaze, aby mohol platiť za rozvoj synovho talentu. Neboli z pomerov ako rodina Ayrtona Sennu či ako Niki Lauda, ktorý si na pretekanie vzal veľké pôžičky. To si Schumacherovci nevedeli ani predstaviť, a tak to občas vyzeralo, že z Michaela bude malomestský automechanik. No jeho bavilo iba pretekať.
Mal len štyri roky, keď si to za volantom domácky upraveného šliapacieho autíčka s motorom z malej motorky namieril priamo do stĺpa verejného osvetlenia. Motorku vraj otec vylovil v jazere. „Pre nás to bola jednoducho zábava,“ cituje Schumachera vo svojej knihe britský športový novinár James Allen.
Písal sa rok 1973 a Schumacherovci bývali v nemeckom mestečku Kerpen. Otca Rolfa zrejme manželka za túto zábavku priamo na ulici nepochválila, syna tak vzali na miestny motokárový okruh. V klube sa z neho stal najmladší pretekár, rýchlo však chýbali peniaze a Michael občas musel jazdiť aj na pneumatikách, ktoré iní už vyhodili.
Nepomohlo, ani keď si rodičia našli druhé zamestnania. Tatko na okruhu prenajímal a opravoval motokáry, matka Elisabeth riadila miestnu reštauráciu. Synovia mali rodinné podniky prebrať.
Ani sám Michael vtedy o formule 1 nevedel nič, bavili ho len motokáry. Keď sa v roku 1975 narodil jeho brat Ralf, bol z neho už nádejný začiatočník. Hneď nasledujúci rok na novej, opäť doma vyrobenej motokáre vyhral miestny šampionát.
Keď bolo treba kúpiť lepšie súčiastky, rodina nemohla. Musel prísť prvý sponzor, do budúceho majstra sveta zainvestoval miestny podnikateľ. „Išiel som si len trochu zajazdiť a videl som tam Michaela v motokáre, ktorú si sám postavil. Mal deväť rokov a okamžite ma zaujal,“ spomína v životopisnej knihe Gerhard Noack. Dovtedy nie veľmi pedantného mladého chlapca naučil, ako sa starať o motokáru a zohnal ďalších sponzorov. Michael potom strávil detstvo na cestách s najrôznejšími predavačmi kobercov, áut či hracích automatov. Každý z nich chcel kúsok jeho úspechu. S jedným sa napríklad dohodol, že bude jazdiť za poháre. Mecenáš si nechával víťazné trofeje a Michael mohol jazdiť.
Prekážky pokračovali aj neskôr. Na získanie pretekárskej licencie musel mať záujemca aspoň štrnásť rokov. Michaela preto ako 12-ročného zaregistrovali a nechali pretekať na luxemburskú licenciu. Keď v roku 1983 získal aj nemeckú, pustil sa do konkurencie zostra. Už o rok sa stal domácim motokárovým šampiónom. Nasledujúcich päť rokov si potom chodil po víťazstvá po celej Európe. Vyučil sa za automechanika a naplno sa venoval pretekaniu.
Hoci jeho rodičia sa naňho pre chýbajúce peniaze na veľa pretekov neprišli pozrieť, Michael si ich podporu veľmi vážil. V roku 1990 sa mu podarilo vyriešiť aj ich dlhy. Vyhral vtedy titul vo formule F3 a získal 20-tisíc libier. Okamžite vedel, čo s nimi. „Dal som otcovi kufor plný peňazí. Nemohol tomu uveriť,“ spomínal Schumacher.
Ani vtedy ešte o pretekoch F1 nesníval. Prvýkrát ich videl naživo až ako 20-ročný. „Po krátkej chvíli som nevedel, kto je na ktorom mieste a okrem toho to bolo príliš hlasné,“ povedal Schumacher v knihe Allenovi. Celý život ho sprevádzal akýsi vrodený pesimizmus. „Hovoril som si: Na to nemáš.“ Už v roku 1990 však v Macau pretekal a prostredníctvom angažmánu v Mercedese sa do F1 dostal.
Nemci dlho nemali schopného pilota, nikto im domov nepriniesol ani titul majstra sveta. Ľudia okolo motorizmu si povedali, že to zmenia a Michael bol v tom čase najtalentovanejším pilotom.
Vo formule 1 napokon debutoval v roku 1991 v tíme Eddieho Jordana. Francúzsky pilot Bertrand Gachot strávil dva mesiaca vo väzení a do pretekárskeho auta posadili talentovaného Schumachera ako náhradníka. V kvalifikácii skončil na siedmom mieste. Bolo to dovtedy najlepšie umiestnenie jordanov v sezóne a Schumacher porazil aj tímového kolegu a veterána Andreu de Cesaris.
Hneď sa o ňom písalo ako o obrovskom talente. Pred pretekmi zaujal aj svojím skladacím bicyklom, na ktorom si šiel prezrieť profil trate.
Na ďalšie preteky už presadol do Benettonu. Jordan sa tomu snažil zabrániť aj na súde, ale neuspel a Schumacher začal úspešnú kariéru práve v zeleno-modrej formule a získal s ňou dva tituly majstra sveta. V roku 1996 potom prešiel do Ferrari a z dovtedy nevýrazného auta sa stal fenomén nasledujúceho desaťročia. Peňazí mu núkali viac aj inde, ale rozhodol sa pre červenú.
Štyri sezóny na celkový triumf síce nedosiahol ani on a v roku 2000 cítil obrovský tlak. Mal k dispozícii neobmedzené zdroje, všetko, čo si zažiadal. Ferrari po dlhých desaťročiach veľmi túžilo po titule majstra sveta. Schumacher ho priniesol a potom ešte štyrikrát za sebou.
V roku 2001 sa s bratom Ralfom stali prvou bratskou dvojicou, ktorá v rovnakých pretekoch F1 získala prvé a druhé miesto.
Z formuly 1 odišiel Michael prvýkrát v roku 2006, aby sa v roku 2010 v Mercedese opäť vrátil. Už to také slávne nebolo. Celkovo však vyhral 91 pretekov, sedemkrát sa stal majstrom sveta. Sebastian Vettel doteraz vyhral 39 veľkých cien a titul získal štyrikrát.
Keď Schumacher prvýkrát končil, fanúšikovia Ferrari plakali, veľmi si zvykli na jeho víťazstvá. Ak zadáte do vyhľadávača v YouTube heslo Schumacher song, zobrazí sa 77-tisíc výsledkov. Vždy ho veľmi obdivovali aj kolegovia z tímu, tvrdý bol iba na konkurentov.
Pre Ferrari získal po dlhých rokoch v roku 2000 opäť titul majstra sveta. Automobil z majstrovskej sezóny na Veľkej cene Monaka.
FOTO: TASR / AP
Michael Schumacher v kariére zarobil viac než 600 miliónov eur. Ako vyslanec Mercedesu získal 10 miliónov eur aj minulý rok, automobilka si ho nechce pustiť.
V roku 2005 sa stal prvým športovým miliardárom na svete. Ak chcela istá investičná firma, aby tri roky nosil ich čapicu, stálo ich to osem miliónov.
Najúspešnejší pretekár F1 si tak s manželkou Corrinou a dvoma deťmi mohol jedenásť rokov užívať bývanie na hrade zo 17. storočia neďaleko Ženevského jazera vo Švajčiarsku. Neskôr si na jeho pobreží postavili vlastný palác. Rezidencia s podzemnými garážami pre 25 áut bola niekoľko rokov Michaelovým vedľajším projektom. Okrem toho má rodina ďalšie domy po celom svete, farmu na chov westernových koní v Texase, súkromné lietadlo, jednoducho absolútny finančný dostatok.
Bohatstvo si však nenechávajú len pre seba. V rokoch 2002 až 2006, práve v čase najväčšej slávy vo formule 1, dal Schumacher na rôzne charitatívne projekty viac ako 50 miliónov dolárov. V roku 2004 daroval 10 miliónov na pomoc obetiam cunami v Indickom oceáne. Bolo to viac, ako darovali niektoré štáty.
Za veľký životný projekt vždy považoval aj výchovu detí, nechcel, aby ich peniaze pokazili. Na preteky ich napríklad nikdy nevzal. Ak bolo treba, zostávali v hoteli a ešte pred pár rokmi dostávali týždenne vreckové dve eurá.
„Moje deti vedia, čo robím, pozerajú sa na mňa v televízii. Keď mali asi dva roky, rozpoznávali červené auto a vedeli, že to je ocinovo,“ spomína Schumacher v knihe Jamesa Allena.
Deti pred pretekárskym prostredím vždy chránil s odkazom na skúsenosť Mikku Häkkinena z roku 2001. Do boxov vtedy vzal svojho polročného syna. O dieťa bol obrovský záujem, každý si ho chcel odfotiť, na malého Huga toho bolo príliš. „Myslím, že to deti ničí,“ povedal Schumacher.
Svetlá televíznych kamier a fotoaparátov nikdy veľmi neobľuboval. Pretekanie si však užíval a chápal, že k tomu patria aj novinári. „To, čo prežívam, je skrátka veľký nádherný sen,“ povedal už s odstupom v čase, keď bol sedemnásobným svetovým šampiónom.
BBC.com Schumachera vo svojom veľkom hodnotení v roku 2012 označila za štvrtého najlegendárnejšieho jazdca všetkých čias. Prvým bol Senna, ale až za Schumacherom skončili velikáni ako Alain Prost, sir Jackie Steward alebo Niki Lauda.
Michael Schumacher počas svojej kariéry vyhral 91 pretekov F1, poslednú v roku 2006 Veľkú cenu Číny.
FOTO: SITA / AP
Nehoda na lyžovačke teraz veľa vecí zmenila, uzdravenie mu želá celý svet. Lekári v Grenobli umelo znížili jeho telesnú teplotu na 32 stupňov, aby spomalili látkovú výmenu v mozgu. Našli mu tam niekoľko hematómov.
Fanúšikovia pred nemocnicou zapálili sviečky a začalo sa vyšetrovanie. „Michael jazdí vynikajúco. Ferrari každý rok usporadúva spoločnú lyžovačku a on vždy patril medzi najlepších a najrozvážnejších,“ povedal pre nemecký Bild Willi Weber, Schumacherov dlhoročný manažér.
I tak sa špekuluje o príčine nešťastného pádu. „Bola to veľká smola. Schumi naozaj nejazdil rýchlo, hovorila som o tom aj s lyžiarskymi inštruktormi a tí mi povedali, že niečo podobné sa môže prihodiť aj v desaťkilometrovej rýchlosti,“ povedala jeho hovorkyňa Sabine Kehmová.
Policajní vyšetrovatelia sa nad jej slovami čudovali, ich zistenia boli iné. Špekuluje sa aj o tom, prečo sa jedno z viazaní nevyplo. Obe požičané lyže najskôr vrátili do servisu, až potom sa dostali do rúk vyšetrovateľom.
„Keď sa to má stať, tak sa to stane, je úplne jedno, kde,“ citoval Schumacherovo pár rokov staré vyjadrenie denník Šport. Fenomenálny pretekár môže po nehode pri lyžovaní skončiť s trvalými následkami.
Michael Schumacher
3. januára 2014 mal 45 rokov.
V F1 jazdil za Jordan, Benetton, Ferrari a Mercedes.
Získal 7 titulov majstra sveta.
Vyhral 91 pretekov, 155-krát stál na stupňoch víťazov, 68-krát vyhral kvalifikáciu.
Žije s manželkou Corinnou a dvoma deťmi (Gina-Maria a Mick).