Dnes som - ako zvyčajne - poobede listoval zoznam noviniek a posledných blogov z oblasti NHL. Do oka mi padol jeden s nadpisom obsahujúcim meno slovenskej legendy Pavla Demitru. Začítal som sa doň a premýšľal. Síce som preň premeškal podpis Barabanova, ale prinesiem aspoň ako malú satisfakciu menšiu úvahu o jeho obsahu.
Spomínaný nadpis hovoril jasnou rečou. "Je čas vyradiť číslo Pavla Demitru," stálo v ňom. Istým spôsobom ma prekvapilo, že som si niečo také prečítal na severoamerických stránkach. Mám za to, že je rodák z Dubnice ako hokejová legenda v tamojších končinách trochu podceňovaný. Možno sa mýlim.
Jedno je isté - ak sa niekde dá premýšľať o vyradení "Demovho" čísla, tak je to v Enterprise Center. V St. Louis strávil tragicky zosnulý center sedem plných sezón, tak si ich poďme trochu zrekapitulovať.
Medzi sezónami 1996/97 a 2003/04, pričom v prvej zaznamenal iba osem štartov, bol Demitra jasne najproduktívnejším hráčom mužstva. Zo 494 zápasov si odniesol 493 bodov, čo je v podstate priemer bod na zápas. Druhý za ním bol za toto obdobie Al MacInnis s mankom 130 bodov, čiže celkovým ziskom 363 bodov.
Bol najlepším strelcom (204 gólov) i nahrávačom (289 asistencií). Viedol tímové štatistiky aj v počte víťazných gólov (45), gólov a bodov pri hre 5 proti 5 (137 resp. 327) i góloch v predĺžení (7). V tabuľke pravdy mu svieti hodnota +99.
Blues doteraz vyradili sedem čísel, ku ktorým onedlho pribudne 44-ka Chrisa Prongera. Al MacInnis je jasnou legendou, strávil tu ako uholný kameň defenzívy desať rokov. Bob Gassoff bol takto poctený potom, čo ako 24-ročný zomrel pri nehode na motorke. Bob Plager bol prvým skutočným "srdcom tímu". Nastúpil k nemu pred prvou sezónou Blues a hral tu do konca kariéry. Jeho brat Barclay mal rovnaký osud, akurát, že dostal aj funkciu kapitána. Jeden zo slávnej rodiny Sutterovcov, Brian, tu strávil dlhých dvanásť rokov, teda celú kariéru. Deväť sezón bol kapitánom. Brett Hull je jedna z najväčších legiend klubu, mašina na body. Posledný z nich, Bernie Federko, má najviac bodov v histórii klubu.
Demitra by sa pri týchto menách nestratil. Otázne však je, či sa nad variantom začlenenia jeho čísla 38 k ostatným vôbec v St. Louis uvažujú. Myslím, že je to celkom sporné - rovnako ako v prípade Mariána Hossu. A keď si mám vybrať jedného Slováka, ktorému by som teraz hneď vyradil číslo, pretože by sa toho mal dočkať, bol by to Peter Bondra.
Správna odpoveď na otázku, či by sa Demitrovo číslo malo pozdvihnúť pod strop domovského stánku "bluesmanov", neexistuje. Ak by sa v organizácii Blues rozhodli vyradiť číslo 38, bolo by to oprávnené. Ak ale nie, tragédia to podľa mňa nebude a nebudem ani prekvapený.