Viem, viem. Nadpis môže znieť divne, možno až zle.
V zámorí sa silno hovorí o zaradení nových mien do Siene slávy ľadového hokeja. Na naše šťastie je (aspoň čo som si ja všimol) po Jarome Iginlovi najviac spomínaným človekom Marián Hossa. Na hokejistu, ktorého som zaradil na štvrtú priečku v rebríčku najlepších Slovákov v histórii NHL som, samozrejme, hrdý.
Hossa si miesto medzi najväčšími hokejovými legendami plným právom zaslúži. Jeho hokejové umenie bolo vždy trochu nedocenené a viaceré geniálne aspekty jeho hry zostali nepovšimnuté. Medzi kandidátmi však je iný, viac podceňovaný a nepovšimnutý legendárny hráč, ktorý na túto česť čaká omnoho dlhšie.
Jeho meno je Alexander Mogiľnyj a taktiež sa spája s mojimi rebríčkami, keďže medzi Rusmi som ho zaradil na piatu priečku, hneď za Pavla Bureho. Viete, čo je vec, ktorú v hokeji nechápem asi najviac? To, ako je možné, že Mogiľnyj stále nie je členom Siene slávy.
Mogiľného ignorovali už tuším desaťkrát po sebe. Pritom si dovolím povedať, že do tejto lukratívnej spoločnosti boli zvolení už aj slabší hráči. Jeho 1 032 bodov z 990 duelov v NHL ho radí na štvrtú priečku historického bodovania Rusov. V sezóne 1992/93 si pripísal dovedna 127 kanadských bodov. V zbierke má Lady Byng Trophy a raz sa stal najlepším strelcom súťaže. A čerešnička na záver - je členom Triple Gold Clubu.
A čaká...
...a verím, že sa konečne dočká!
Marián Hossa svoj posledný duel v NHL odohral relatívne nedávno, pred tromi rokmi (Mogiľnyj pred štrnástimi). V NHL síce má viac bodov, gólov, asistencií aj zápasov než ruský "konkurent", ale o to momentálne nejde. Ide o to, že si myslím, že sa Mogiľnému krivdí z roka na rok viac.
A prestane to, logicky, vtedy, keď ho po toľkých rokoch konečne zvolia. Nie Hossa, nie Iginla, nie Alfredsson. V tomto roku si to podľa mňa najviac zaslúži Alexander Mogiľnyj - za svoju výnimočnosť, ako vynáhradu za to, že si ho mnohí skrátka nevšímajú, za cestičku pre ruských hráčov, ktorú pomohol vyšliapať. Skrátka preto, lebo tu patrí.
po 19:50
po 19:35
po 18:52
po 18:25
