Ako ste si vychutnali prvé tohtoročné víťazstvo svojho syna?
„Sladučko. Sedem dní sme čakali na víťazstvo. A keď prišlo, tlačili sa mi do očí od dojatia a radosti aj slzy. Keď Peťo prešiel cieľom, bol som asi tri metre za páskou. Spolu s manažérom Jozefom Korbelom sme stáli pri kabíne hlásateľa. Pri vyhlasovaní výsledkov sme boli veľmi blízko pri tribúne a stupni víťazov. Peťo nám hodil kytičku, ktorú dostal od hostesky.“
V akej pozícii ste na Tour akreditovaný? Kam všade máte povolený vstup?
„Syn dostal od svojho tímu akreditačné kartičky invite s menom Peter Sagan, ktoré sú určené pre pozvaných hostí. S nimi nás pustia takmer všade. Každý deň pred štartom aj v cieli sa dostaneme do priestoru okolo tímového autobusu. Každý deň Peťovi dám pri štarte požehnanie, aby sa mu darilo, aby bol zdravý. Už od vlaňajška, keď som bol tiež na Tour, tu mám kamarátku stevardku, ktorá nás pustí do zóny, kam majú prístup len televízie a novinári.“
Čo robí Peter so zelenými dresmi, ktoré dostáva? Po nedeli ich už mal šesť.
„Každý deň mi ten dres pošle po svojom masérovi Marošovi Hladovi. Tak je to aj so zeleným panákom z umelej hmoty, čo dostáva ako vecný dar, kde je napísaná etapa a cieľové mesto. Všetko mu to odveziem domov. Ako ho poznám, po návrate domov takmer všetko rozdá priateľom.“
Peter mal v prvej etape pád. Cíti ešte následky zranenia?
„Nie, nerozpráva o tom. Ale hovorí, že sa cíti zo dňa na deň lepšie. Keď som sa ho spýtal, či na zranenie myslí v priebehu etapy, povedal mi, že nie.“
Pomerne veľká kritika bola na výkony tímových kolegov, že pomáhajú Petrovi nedostatočne. Ako ste to vnímali?
„Stál som pri synovi, keď ich v priamom prenose v televízii Eurosport bránil. Dal som mu plne za pravdu, sledoval som všetky etapy, cyklistike trochu rozumiem. V siedmej etape predviedol celý tím Cannondale ukážkový tímový výkon a potom ho ešte dotiahli tristo metrov pred cieľovú pásku.“
Stretli ste sa s niektorými Petrovými fanúšikmi?
„Stretávame ich každý deň, sú to pekné pocity. Najviac ich bolo pri etapách na Korzike, kam prišiel Peťa povzbudiť aj jeho prvý tréner Peter Zanický. Stretli sme aj veľa Slovákov, ktorí vo Francúzsku žijú alebo pracujú. Pobavila nás jedna príhoda. Pýtala sa nás dievčina, či vieme po anglicky. Jožko odpovedal, že po španielsky, rusky a slovensky. Zasmiala sa a povedala, že je Slovenka, tak sme sa dohovorili rodnou rečou.“
Aká je vo Francúzsku atmosféra?
„Peťovi drukujú aj Francúzi. Meno Sagan je francúzskeho pôvodu a tamojší ľudia to berú, akoby bol ich rodák, ako keby bol Francúz. Kade ideme, všade kričia: Sagan! Sagan! Aj cudzí, aj naši. Pod týmto menom je známa aj spisovateľka Francoise Saganová.“
Ako ste sa presúvali medzi etapami?
„Vždy sme počkali na štart a potom sme sa najkratšou cestou vybrali do cieľového mesta. Na základe akreditácie sa dostaneme až na cieľovú pásku a tam na Peťa čakáme. Úmyselne sme chodili do cieľa aspoň o dve hodiny skôr, aby sme si našli dobré miesto a darilo sa nám. Po príchode do cieľa sme sa vždy s Peťom zvítali, pogratulovali mu a odišli do mesta, kde bol štart ďalšej etapy. Nocľah sme nemali vopred zabezpečený, ale vždy sme nejaký našli.“
Má Peter ešte v ďalšom priebehu vytipovanú niektorú etapu, ktorá by mu mala zvlášť sedieť a trúfa si v nej na víťazstvo?
„Konkrétne o tom nehovoril, je ešte viacero možností. Ale myslím si, že po dni odpočinku by mu mohla sadnúť už utorňajšia rovinatá desiata etapa do Saint-Malo. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na poslednú etapu v Paríži s dojazdom na Champ's Elysées, kde vlani skončil druhý za Cavendishom. To by bol parádny záver úspešne sa vyvíjajúcej Tour.“
Teraz idete na Slovensko. Vrátite sa ešte do Francúzska?
„Chystáme sa na poslednú etapu v Paríži. Opäť by to mala byť väčšia skupina aj s prezidentom slovenskej cyklistiky a ďalšími ľuďmi.“
