Z knihy Antona Zerera Hry a sny
BRATISLAVA. Aj z osobnej vizitky možno veľa vydedukovať. Génius 64 polí, hráč s čistou a logickou hrou, agresívne elegantný sa predstavoval takto: „Som Robert James Fischer. Priatelia ma volajú Bobby. Som profesionál. Hrám šach. To je moja najhlavnejšia činnosť. Nič iné neviem. Ale čo viem, robím dokonale. Narodil som sa v znamení Rýb. Som veľká ryba. A veľké ryby požierajú malé. Som kráľ kráľovskej hry!“
Spasskij: Bobby nie je blázon
Úzkostlivo sa bál, že jedného pekného dňa skončí ako niektorí šachisti na newyorskej Piatej avenue a bude zbierať kôrky chleba. Muž vo večnom strehu. Akoby ho sústavne prenasledoval a naháňal stihomam.
Americký časopis National Enquirer priniesol anonymné citáty ľudí, čo ho poznali. Zaujal najmä jeden: „Je to najopustenejšia osoba, akú som stretol.“
Garri Kasparov nastavil v časopise Der Spiegel v roku 1992 excentrickej a tajuplnej hviezde zrkadlo. „Stál pred voľbou: buď ostane legendou a skončí chudobný, alebo legendu obetuje a bude bohatý. Hrával v časoch, keď sa v šachu ešte nedalo veľa zarobiť. Všetci mu však môžeme byť vďační za to, čo dnes kasírujeme.“
Pre mnohých záhadná postava. Prípad pre psychiatra. „Nikto nevie, kto je Bobby Fischer,“ hodnotil ho Boris Spasskij, ktorý ho zažil práve v čase najväčšej slávy. Svet ho však považuje za pomätenca, oponovali mu. „My všetci sme blázni!“ zastal sa ho Spasskij.
„Bobby nie je blázon. Iba sa mu nedarí žiť v spoločnosti. Nikdy preňho neexistovalo nič iné iba šach,“ domnieval sa medzinárodný veľmajster Viktor Korčnoj.
Noviny o ňom písali v štýle: „Mozog má výkonnejší než celý Pentagón.“
Tvrdil, že šachu venuje 98 percent svojej duševnej energie, zvyšné 2 percentá ostatnému.
V škole sa nudil
Bobby vyrastal ako zázračné dieťa. Inteligenčný kvocient 187. Mladosť prežil s matkou, ktorá pracovala v newyorskom Brooklyne ako zdravotná sestra a žila životom ľavicovej sociálnej radikálky a bohémky, a o päť rokov staršou sestrou Joanou, ktorá o bratovi tvrdila, že je „malým chlapcom, čo si vyžaduje extrémnu dávku porozumenia“.