Chorvátsky hrdina? Na tlak si zvykol, keď naňho kričali opití študenti

BRATISLAVA. Papierovo momentálne zrejme v mužskom tenise neexistuje silnejší tím ako je Rusko.

Mať v tíme svetovú dvojku Daniila Medvedeva a päťku Andreja Rubľova je veľká sila. Vôbec teda nie je prekvapením, že ruskí tenisti začiatkom roka vyhrali ATP Cup a sezónu zavŕšili titulom z Davis Cupu.

Meno ich finálového vyzývateľa však bolo skôr prekvapením. Tenisti Chorvátska rozhodne nepatrili k favoritom.

Tímovou jednotkou síce bol skúsený Marin Čilič, niekdajší víťaz US Open a finalista ďalších dvoch grandslamov. Dnes je však v rebríčku ATP na 30. mieste a proti úplnej špičke už nemá veľké šance na úspech.

Veľkú výhodu mali Chorváti vo štvorhre, keďže mali k dispozícii najlepší pár sveta Mateho Paviča a Nikolu Mektiča.

Štvorhra však vždy bola na programe až na záver. Pred ňou boli vždy dve dvojhry. Súboj tímových dvojok a súboj tímových jednotiek.

A práve na pozícii tímovej dvojky malo mať Chorvátsko papierovo veľkú slabinu. Na výber mal kapitán Vedran Martič medzi Ninom Serdarušičom a Bornom Gojom. Obaja sú pritom až v tretej svetovej stovke.

Napokon boli v súboji dvojok Chorváti nečakane silní.

Rozhodujúci faktor

Chorvátsky kapitán sa rozhodol dať prednosť pre mnohých fanúšikov absolútne neznámemu Bornovi Gojovi.

Momentálne 279. hráčovi sveta, ktorého kariérnym maximom je 208. pozícia. Až doteraz podľa ATP odohral iba šesť zápasov na hlavnom okruhu. Z nich vyhral iba jeden.

Scenár chorvátskej cesty do finále by sa však dal opísať nasledovne: Borna Gojo ako tímová dvojka nesklamal ani raz.

Vždy vyhral, Marin Čilič tak vždy nastupoval v komfortnej pozícii, keď vedel, že jeho tím vedie a zároveň majú pre štvorhru k dispozícii pár, ktorý bude favoritom proti komukoľvek.

"Vedeli sme, že potrebujeme vyhrať jednu dvojhru, lebo vo štvorhre máme potom veľkú silu," hovoril o deblistoch Pavičovi a Mektičovi samotný Gojo po víťazstve nad Talianskom.

Výnimkou z tohto scenára bolo stretnutie s Maďarskom v skupinovej časti, v ktorej ako tímová dvojka nastúpil Nino Serdarušič.

Aj ten však dokázal zvíťaziť. A druhou výnimkou bolo stretnutie s Andrejom Rubľovom v samotnom finále.

Hral proti zrejme najkvalitnejšiemu súperovi, akému vo svojej kariére čelil. Už len fakt, že si mohol proti Rubľovovi zahrať, bol veľkou odmenou.

Za celú kariéru zarobil Gojo 188-tisíc dolárov (okolo 166-tisíc eur). Súper, ktorému vo finále Davisovho pohára čelil, pre porovnanie iba za túto sezónu zarobil viac ako 3 milióny dolárov (vyše 2 650 000 eur).

Na mnohých turnajoch tento rok zarobil niekoľkonásobne viac ako jeho súper za celú kariéru.

Djokovič: Je to najväčšie prekvapenie

Práve Gojo zabránil tomu, aby vyvrcholením sezóny bol daviscupový súboj Novaka Djokoviča s Daniilom Medvedevom.

Dvoch momentálne najlepších tenistov na svete. Práve chorvátsky tenista totiž v semifinále pomohol vyradiť Djokovičov tím.

V prvom dueli senzačne zdolal 33. hráča sveta Dušana Lajoviča, teda súpera o viac ako dvesto miest vyššie.

V druhom zápase dvojhry síce Djokovič podľa očakávaní zdolal Marina Čiliča, no potom už Mektič a Pavič vo štvorhre nedali šancu dvojici Djokovič a Krajinovič.

Chorváti si tak prekvapujúco vybojovali finále. "Borna Gojo robí všetko pre to, aby sa stal najužitočnejším hráčom celého finále Davisovho pohára," písal na twitter tenisový novinár José Morgado.

Silu Bornu Goja predpovedal pred stretnutím Srbska a Chorvátska už aj Novak Djokovič.

"Borna Gojo je jedným z najväčších prekvapení súťaže. Vyhral dva z dvoch zápasov, porazil Lorenza Sonega v Taliansku, čo je naozaj veľká vec," hovoril Djokovič.

Práve vo štvrťfinále dosiahol najväčšie víťazstvo svojej doterajšej kariéry, keď zdolal 27. hráča sveta Taliana Lorenza Sonega.

Zápas sa pritom hral v Turíne, Sonego bol teda pred domácimi divákmi. Dokonca je rodákom priamo z Turína.

"Veľkým faktorom bol tlak. Je to pre mňa náročné hrať v Turíne, je to moje mesto. Vždy tu chcem hrať dobre, lebo je tam moja rodina a priatelia," hodnotil šokujúcu prehru Sonego.

"Viem, že vy ostatní sa vždy príliš pozeráte na renking a hovoríte si: Dobre, teraz nemáme príliš veľkú šancu, ale, úprimne, ja vždy čakám, že môžem vyhrať, nezáleží, proti komu hrám," hovoril Gojo.

Okrem Lajoviča a Sonega zdolal aj Austrálčana Alexeia Popyrina - 61. hráča sveta. Nikdy predtým takto vysoko postavených súperov nezdolal.

Tlak ako na univerzite

Gojo má 23 rokov a ku kariére profesionálneho tenistu sa dostal cez univerzitný tenis. Vyštudoval univerzitu vo Wake Forest v americkom Winston-Saleme.

Napriek minimu skúseností so zápasmi proti najlepším súperom, Gojo pôsobil od začiatku sebavedomo. "Viem, že môžem hrať s kýmkoľvek," vravel pre Eurosport.

Tlak zo zápasu proti Turínčanovi v Turíne prirovnal k univerzitným stretnutiam.

"Je to len jeden zápas, čokoľvek sa môže stať. Možno to nie je najlepšie prirovnanie, ale nejaký čas som hral univerzitný tenis," hovoril o nečakanej spojitosti.

"Takéto zápasy máte aj na nižšom leveli. Ten tlak je podobný," vysvetľoval.

"Na univerzite máte ľudí, ktorí vám povedia aj veľmi škaredé veci, takže si zvyknete aj na horšie veci," smial sa.

"Hral som asi tak osem či deväť rozhodujúcich zápasov počas svojej univerzitnej kariéry. Niekedy to s fanúšikmi bolo naozaj zlé. Máte pred sebou doslova sto opitých študentov, ktorí vám do tváre vykričia čokoľvek," dodal Gojo.

Hoci teda Gojo vo finále už nedokázal zaskočiť aj superfavorita z Ruska, mal obrovský podiel na tom, že sa jeho krajina po štvrtý raz v histórii dostala do finále Davisovho pohára.

"Neuveriteľné. Hoci nie tak často, ale Davis Cup stále môže nízko rebríčkovo postavených hráčov inšpirovať, aby hrali tenis svojho života," písal na twitter novinár z Guardian Sport Tumaini Carayol.