Mintálovej bolo do plaču: Obetovala som tomu všetko a nevyšlo to

Bola dobre naladená, na olympiádu sa chystala ako vicemajsterka sveta. Prípravu jej tentoraz neskomplikovalo zranenie. ELIŠKA MINTÁLOVÁ pred OH v Paríži právom patrila vo vodnom slalome medzi ašpirantky na medailu.

• Program a výsledky - Letná olympiáda Paríž 2024

Blízko k nej bola v disciplíne K1 žien už pred tromi rokmi v Tokiu, kde ju ťuk v závere trati pripravil o miesto na pódiu. Nakoniec skončila deviata. Túto priečku obsadila aj v Paríži.

Do finále postúpila šiestym najlepším časom, v ňom však spravila ťuk už na prvej bránke. Bila sa do poslednej bránky, no jej odstup na fenomén tohto športu Jessicu Foxovú bol priveľký.

Dvadsaťpäťročná slovenská reprezentantka napriek sklamaniu neodmietla rozhovory médiám. Pred televíznymi kamerami sa rozplakala, a do plaču jej bolo aj vtedy, keď sa dostala k píšucim novinárom.

V Paríži ju čaká ešte disciplína kajak kros, v ktorom však nikto nevie, čo má čakať, keďže ide o nový prvok v programe olympiád.

Ako ste videli finálovú jazdu?

Hneď tam bol dotyk na prvej bráne, čo nepotešilo, ale udržala som nervy na uzde. Prvá časť mi úplne nevyšla, tam ma zastavil aj valček. Ale do šiestej brány som spravila krásne tú „erku“, previezla som sa do brány, skĺzlo mi to až do tej ďalšej pasáže, kde je prejazd do protichodnej brány.

Tam ma žiaľ spláchlo opäť, to ma najviac mrzí, lebo to sa stalo aj v semifinále a nevyvarovala som sa rovnakej chybe. Potom som si dovolila ísť ďalšiu kombináciu na „po“, čo žiadna ďalšia kajakárka neprešla, a veľmi ma teší, že to vyšlo. No výsledok je taký, aký je a s ním určite nie som spokojná. 

Aká bola vaša prvá myšlienka pri prejazde cieľom?

Veľké sklamanie. Každý túži po olympijskej medaile. Obetovala som tomu všetko a nevyšlo to.

Mali ste ťuk hneď v prvej bránke. Vedeli ste o ňom?

Áno. Mám už za sebou nejaké skúsenosti, pracujem s mentálnou koučkou, pripravovali sme sa aj na takéto veci. Minulý rok na majstrovstvách sveta som si ťukla tretiu bránu a nakoniec som bola druhá v cieli.

Dokázala som z manka štyroch sekúnd stiahnuť a bolo z toho nakoniec striebro. Preto som aj dokázala udržať nervy na uzde, ale strašne ma to mrzí.

Dá sa takéto sklamanie pretaviť do ďalšej motivácie na ďalší štvorročný cyklus?