Ramsay o Hudáčkovi: Problém je v tom, že čo povedal, nie je pravda

BRATISLAVA. Vo fanúšikoch hokeja aj niekoľko dní po skončení šampionátu doznievajú emócie najmä z výkonov slovenskej reprezentácie. Sklamanie z toho, že Slováci opäť nepostúpili do štvrťfinále, je však tentoraz minimálne vyvážené skvelými výkonmi zverencov Craiga Ramsayho v zápasoch základnej skupiny v Košiciach.

A práve kanadský tréner Slovákov si ešte raz našiel čas, aby šampionát zhrnul zo slovenského pohľadu so všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré priniesol. V relácii Na striedačke na špecializovanom webe šport.sk Ramsayho spovedal bývalý hráč NHL a dnes aj hokejový expert RTVS Boris Valábik.

Agentúra SITA prináša podstatnú časť otázok a odpovedí tejto dvojice v takmer úplnom znení.

Ako hodnotíte výkon svojho tímu na majstrovstvách sveta v Košiciach?

V mojich hodnoteniach neprevládajú negatívne myšlienky. Chceli sme hrať tvrdo a od začiatku sme do toho tak aj išli. Hrať tvrdo znamená naskočiť do zápasu, chodiť do súbojov, zrážať sa a nielen korčuľovať a zakladať si na hokejových zručnostiach. Je to o tom - klásť hokejky do puku, získať ho, neskôr ho kontrolovať a vystreliť.

Celkovo sme hrali rýchlejšie ako som očakával. Nemusíte byť najlepším tímom, aby ste hrali rýchly hokej a to bol náš prípad. Tímovú hru sme povýšili nad individuálne zručnosti. Tie potrebujete, keď treba niečo vymyslieť alebo streliť gól. Nad všetkým však musí čnieť tímový výkon.

Napriek tomu, že sme hrali lepšie ako ste očakávali, postup do štvrťfinále nám ušiel. Kde hľadať príčiny?

Všetko padlo na starom známom probléme, že treba hrať 60 minút. Už vlani sme to zažili v zápase s Českom, teraz zasa s Kanadou a Nemeckom. Mohli sme postúpiť a všetci by boli šťastní. Nedohrali sme tie zápasy do konca. Nechali sme sa zbytočne vylúčiť a to by sa nemalo stávať. Dívam sa však na to z toho pohľadu, že sme chceli zvíťaziť. A chceli sme to vždy bez ohľadu na súpera, proti ktorému sme nastúpili.

Na druhej strane však beriem do úvahy aj to, či sme sa zlepšili ako tím. Či sme vyrástli v porovnaní s minulým rokom alebo prípravným obdobím pred šampionátom. Odpoveď je - áno. Sme lepší ako predtým a aj tímovo sme vyrástli. Pozrite sa na mladých hráčov, ako explodovali na medzinárodnej scéne. Videli sme však aj skvelé výkony od starších hokejistov a to je dobré.

Martin Marinčin má za sebou skvelé majstrovstvá sveta, ale urobil chyby, po ktorých prišli inkasované góly, ktoré nás v konečnom dôsledku stáli postup zo skupiny. Ako sa dívate na jeho hru?

Martin hral výborne. Má výbornú prácu s hokejkou, hádže sa do striel a využívali sme ho aj v presilovkách. Odviedol tam maximum, strelil gól. Vyšiel nám vtedy signál, ktorý sme skúšali dva roky. Hráči si vymenili miesta, Krištof prihral za seba a Marinčin to tam napálil.

Nepremýšľam o jeho chybách, chcem len vyzdvihnúť to dobré, čo priniesol do tímu. Ako sa do toho celý vložil. Chyby patria k hokeju a deje sa ich veľa. Niektoré vám ublížia, iné zasa nie. Myslím si, že Martin bol jeden z našich najlepších hráčov.

Veľa fanúšikov sa pýta, prečo na majstrovstvách sveta nehral Samuel Buček, útočník s výbornou sezónou na Slovensku? Má iba 20 rokov a bol najlepším hráčom play off Tipsport ligy. Prečo sa teda nedostal na šampionát?

Stále platí, čo som už povedal. Aj hráči, ktorí sa nakoniec nedostali do záverečnej nominácie, boli dosť dobrí na to, aby si zahrali na MS. My, tréneri, však musíme učiniť aj ťažké rozhodnutia, nemôžeme vybrať všetkých.

Samuel urobil veľký výkonnostný skok oproti minulej sezóne, bol jedným z našich najlepších hráčov na prípravnom turnaji Kaufland Cupe a ukázal, že môže hrať na najvyššej úrovni.

Nakoniec sme sa však museli pozrieť na to, kto nám ako zapadá do tvoriaceho sa tímu. Buček nemohol hrať v treťom a štvrtom útoku, ktoré mali špecifické úlohy. A do prvých dvoch sa zasa nezmestil, lebo už boli obsadené.

Libor Hudáček sa počas šampionátu vyjadril, že napriek tomu, že ste ako tréner niečo od tímu vyžadovali, hráči občas hrali podľa seba, lebo sú Slováci. Vnímate to rovnako kriticky ako ja. Myslíte si, že je to zlý príklad pre mladých hráčov dávať takéto vyjadrenia?

Problém je v tom, že čo povedal, nie je pravda. Súhlasím s tým, že sme sa počas zápasu s Veľkou Britániou vrátili k starým zlozvykom v našej hre, robili to, čo sa nám zachce. To nesmieme bez ohľadu na meno a silu súpera ani priaznivý vývoj v skóre.

Nemôžeme si povedať toto je ´môj zápas´ a robiť na ľade, čo chceme. Na prvom mieste je budovanie tímu a dôležité je, aby každý hráč tomu rozumel a podieľal sa na tom. Potrebujeme aj individuálne schopnosti hráčov, ale nesmie to ísť na úkor rozbíjania tímu. Bez toho nebudeme víťaziť nad Rusmi, Fínmi či Švédmi, lebo oni sú silní a nájdu spôsob, ako nás zdolať.

Po prehre s Fínskom (2:4) som bol spokojnejší ako po víťazstve nad Veľkou Britániou (7:1). Proti Fínom sme hrali rozumnejšie aj rýchlejšie, zdalo sa, že nás nemôžu poraziť. A podľa vývoja tretej tretiny ani nemali...

Späť k Liborovi Hudáčkovi. V televízii som povedal, že podo mnou ako trénerom by si už nezahral za to, čo povedal. Zvažovali ste niečo podobné aj vo vašom trénerskom tíme?

Vo svojich rozhodnutiach sa snažím držať emócie pod kontrolou, analyzovať rôzne situácie. Nechcem sa rozhodovať pod ťarchou momentálnych emócií. Ak by Libor toto urobil uprostred 80-zápasovej sezóny, pravdepodobne by som mu povedal: ´Choď preč a už nám nerob problémy!´ Toto sú však majstrovstvá sveta a potrebujeme každého hráča.

Naša práca je aj upozorniť hráčov na chyby tak, aby to nabudúce bolo lepšie. Po zápase s Veľkou Britániou sme si pozreli video so šiestimi zostrihmi s našimi chybami a bolo to strašné.

Vaši kritici viackrát zopakovali, že ako človek z Kanady nechápete dostatočne slovenskú mentalitu. S týmto tvrdením prichádzajú viacerí starší tréneri vrátane reprezentačných ako napríklad pán Šupler? Viete teda ozrejmiť, ako chápete pojem slovenská mentalita?

Nerozumiem tomu, ale počúvam o tom od začiatku. Trénoval som aj Zdena Cháru, Tomáša Kopeckého či Mira Šatana. U nich som zistil, že slovenskú mentalitu definuje tvrdá práca, odhodlanie a dobrá hra. Je šialené tvrdiť, že toto my robiť nebudeme iba preto, lebo sme Slováci. Ak od hráčov budeme pravidelne niečo nové vyžadovať, začnú to robiť a budú to aj radi robiť. Treba im len ukázať správny smer.

Pán Šupler okrem iného kritizoval aj vašich asistentov na striedačke, že nie sú dostatočne skúsení a nemajú rešpekt u hráčov. Ako to vnímate zo svojho pohľadu?

Keď títo ľudia vstúpia do miestnosti, všetci spozornejú. A keď do nej vojde Miro Šatan, všetci sú pripravení. Keď poviem Handzušovi, aby sa o tom či tom porozprával s hráčmi, všetci sú pripravení to urobiť. Majú rešpekt pred tým, čo títo ľudia dokázali v NHL a všeobecne vo svojich kariérach.

Hráči v tíme sa na nich nedívajú ako na obyčajných hokejistov, ale na veľkých hokejistov. Pomáhajú mi a všetci si to pochvaľujú. Doslova sa tešia na to, keď niekto z nich za nimi príde, aby im dal radu alebo ukázal niečo na tréningu.

Vyčítali vám aj nedostatočnú komunikáciu s hráčmi počas zápasov na striedačke. Môžete to vysvetliť?

Najdôležitejšia zodpovednosť pre hlavného trénera je riadenie. Musí zostať pokojný a nad vecou aj v čase, keď stráca kontrolu nad zápasom. Hra je rýchla a v Európe sa hrá inak ako v NHL. Sú iné time-outy či prestávky v hre, to všetko kladie vysoké nároky na komunikáciu s hráčmi.

Ak tréner behá po striedačke a hovorí s jedným hráčom za druhým, nerobí si svoju prácu. Ja na striedačke oslovujem svojich asistentov, aby sa oni rozprávali s konkrétnymi hráčmi v jazyku, ktorému najlepšie rozumejú.

Otázka, na ktorú sa zrejme najviac pýtajú fanúšikovia: Prečo ste nevzali time-out na konci zápasu s Nemeckom, keď súper vyrovnal na 2:2? Vzápätí sme inkasovali tretí gól a prehrali takmer víťazný zápas.

V tomto zápase sme boli lepší ako Nemci, dokonca oveľa lepší. Aj po vyrovnávajúcom góle som chcel, aby sme sa vrátili k svojej hre skôr, než si Nemci uvedomia, čo sa deje. Chcel som. aby sme do nich naďalej búšili, lebo sme boli lepší celý zápas. Potom však prišla veľká chyba a také niečo nedokážete ovplyvniť.

Mal som si vziať time-out v prvej tretine, keď naši hráči boli na ľade príliš dlho a hrozila nejaká hlúpa chyba? To mi nedáva zmysel, rovnako ako na konci zápasu. Riadim najlepšie striedačkou ako viem aj za pomoci asistentov. Ak si myslím, že môj tím je lepší ako súper, chcem v tom pokračovať do konca a byť stále krok pred súperom.

Ľudia si možno myslia, že som mal vziať time-out a povedať obrancom, aby nerobili kľučky na našej modrej čiare. Lenže také niečo by som nepovedal, lebo som to nepovedal žiadnemu hráčovi na konci zápasu za ostatných 30 rokov.

Čo sa dalo v koučingu slovenského tímu urobiť lepšie? Urobili by ste niečo inak, ak by sa majstrovský turnaj začal odznova?

Nič by som neurobil inak. Vybral by som si tých istých hráčov a hrali by sme tým istým systémom. Som sklamaný z výsledku, ale hrdý na to, čo hráči nechali na ľade. Možno o mesiac prídem na niečo, čo by som urobil inak, ale momentálne by som nič nemenil.