Rodičia nekritizujte, ale chváľte. Inak deti stratia motiváciu, vyzýva mladý tréner

Pracuje vo Futbalovej Akadémii UNITED Nededza-K. Lúčka-Gbeľany. Ide o samostatný právny subjekt, ktorý oficiálne vznikol v apríli 2019 a jeho cieľom je vytvoriť profesionálne zázemie pre rozvoj futbalových talentov.

MICHAL CHASNÍK (22) je jeho hrdou súčasťou.

Ako vyzerala vaša hráčska futbalová kariéra, teda obdobie predtým, ako ste sa stali trénerom?

Futbalovo som začínal v klube TJ Fatran Varín vo veku 9 rokov. V desiatich rokoch som mal neplánovanú futbalovú prestávku, ktorá trvala 2 roky. Keď mi zdravotný stav dovolil vrátiť sa na ihrisko súťažne, mal som 12 rokov.

Hrával som pravého záložníka pri trénerovi Štefanovi Tavačovi. Potom prišla trénerská zmena, prišiel nový lodivod Mário Kubík, a ten zo mňa spravil pravého obrancu.

Nikdy som neriešil čo hrám, vždy som si užíval, že môžem byť na ihrisku. Číslo na drese sa mi stále menilo, ale vždy som chcel mať jedenástku po vzore Erica Abidala, ktorý nosil číslo 22, čo symbolizovalo jeho víťazstvá nad rakovinou. Ľavé číslo ukazuje koľkokrát som ju mal, pravé ukazuje koľkokrát som zvíťazil. Toto číslo som si ale nikdy neobliekol.

V roku 2014 som prestúpil do Gbelian, ktoré vtedy založili dorast. Videl som tam šancu zahrať si viac ako vo Varíne, preto som sa rozhodol pre prestup. Prvý tréner, pod ktorým som hrával za Gbeľany, bol Lukáš Cvacho, neskôr ho vymenil dnes už nebohý Karol Šulgan, ktorý bol vtedy veľmi známy tréner a veľa ma naučil.

Následne odišiel ku mužom v Gbeľanoch a prišiel môj posledný tréner, ktorým bol Slavomír Cvacho, otec môjho prvého trénera, ktorý dovtedy viedol práve mužov v Gbeľanoch.

V pomerne mladom veku ste prešli od aktívneho hrania k trénovaniu.

Po kategórii U19 som nemohol pokračovať v kariére futbalistu. Vďaka môjmu terajšiemu kolegovi Jánovi Kasmanovi, ktorý ma oslovil raz na ihrisku v Gbeľanoch či by som mu nepomohol s jeho kategóriou, som sa dostal k trénovaniu. Túto šancu som využil, až z toho vznikla spolupráca, ktorá trvá doteraz.

Pamätám si ako ma oslovil pán tréner Galádik, že sa mu páči moja aktivita a pomoc trénerovi Kasmanovi. Ponúkol mi možnosť stať sa súčasťou FA UNITED N-KL-G. Túto možnosť som okamžite využil, pretože som nechcel ostať bez futbalu. Som rád, že som túto šancu dostal, pretože ma to hrozne napĺňa a teší.

V sezóne 2018/2019 som začal pôsobiť vo FUTBALOVEJ AKADÉMII UNITED N-KL-G pri kategórii U13 ako asistent trénera Jána Kasmana. Od nového roka 2019 som dostal kategóriu U11, pri ktorej som pôsobil do roku 2020.

Ďalej som pokračoval znovu ako asistent trénera U15 pri trénerovi Galádikovi a taktiež som dostal na starosti kategóriu U7 pri ktorej som bol hlavný tréner. Pri trénerovi Galádikovi som pôsobil do 10.9.2021, potom som sa rozhodol ukončiť našu spoluprácu.

Teraz momentálne pôsobím pri kategórii U8 ako tréner a U15 ako asistent.

Takže ste ako tréner začínali hneď v projekte vašej akadémie. Vytvára akadémia podľa vás dobré podmienky pre začínajúcich trénerov? Asi je rozdiel začínať ako tréner v akadémií a niekde pri žiakoch na dedine, kde často nie sú také možnosti.

Áno, začínal som v našej akadémii. Rozdiel tam určite je, pretože naša akadémia má podobné podmienky ako MŠK Žilina, čiže chce ukázať, že aj na dedinách sa to dá dosiahnuť.

Určite vám v začiatkoch pomohlo aj to, že ste mali po boku skúsenejších kolegov, od ktorých si sa mohli priučiť.

Veľa som sa učil od hlavného trénera Kasmana, ktorý bol pre mňa veľkou inšpiráciou. Veľa som sa tiež naučil od Pala Gregora, ktorý pracoval pre COERVER COACHING SR.

Ukázal mi veľa vecí, ako byť úspešným a obľúbeným trénerom. Veľa vecí som sa naučil tiež z internetu, kde je neskutočne veľa inšpirácií na tréningové jednotky.

Takže ste ten typ mladého trénera, ktorému nestačí to, že bol na kurze?

Áno, snažím sa hľadať stále nové informácie. Školenia a kurzy ti len pootvoria dvere, je už len na tebe či ich otvoríš alebo nie.

Ja som ten, čo ich otvára, pretože mať kurz a nikde sa neposunúť by bolo pre mňa nelogické. Preto sa snažím brať si z každého cvičenia, ktoré vidím, niečo a neurobiť ho tak ako som ho videl, ale urobiť ho podľa seba.

Potom sa to cvičenie stáva úplne iným, ale zameranie ostáva. Jednoducho povedané, tréner sa nerovná kopírovateľ, tréner má byť kreatívny a každé cvičenie, ktoré má, chce urobiť po svojom. A to je aj môj prípad. Učiť sa musím aj mimo kurzov, aby som stále napredoval a bol stále lepší.

Preto som sa okrem pôsobenia v klube FA United (trénerská C licencia) zúčastnil na dvoch kempoch, ktoré organizoval MŠK ŽILINA s COERVER COACHING SR a tiež dvoch, ktoré organizoval náš klub v spolupráci s COERVER COACHING. Na každom kempe som spoznal veľa trénerov z celého Slovenska.

Aký prístup volíte pri komunikácií s hráčmi? Ste skôr tréner, ktorý sa snaží byť kamarátsky a zároveň rešpektovaný alebo si držíte odstup?

Som typ trénera, ktorý je pri komunikácii kamarátsky, ale snažím sa aj pri takejto komunikácii o rešpekt z druhej strany. Predsa, som tréner.

Trénujete dve kategórie, ktoré sú od seba vekovo dosť vzdialené. Musíte teda pri každej voliť iný prístup?

Áno, prístup je veľmi rozdielny. Už dlhšie mám takto rozdielne kategórie. Naučil som sa pracovať s hráčmi, ktorí majú 6 - 7 rokov. Pri týchto hráčoch musím hovoriť jednoducho, snažiť sa vyberať cvičenia, aby to dokázala ich hlava spracovať, oslovujem ich v zdrobneninách (napríklad Riško). Veľa chváliť, opravovať chyby, dávať im riešenia.

Pri starších som dosť prísny, mám rád poriadok na ihrisku, ale aj mimo neho. Chcem vždy stopercentnú koncentráciu na tréning či zápas.

Chcem, aby sa na tréningoch vždy správali ako na zápase, pretože tréning sa rovná zápas. Čo urobím stokrát na tréningu, dokážem potom preniesť aj do zápasu a presne to aj chcem. Aby bolo vidieť v našej hre veľa vecí z tréningov.

Ako máte rozdelené kompetencie, čo sa týka rozdelenia medzi hlavného trénera a asistenta. Aké veci máte pri U15 na starosti?

Pri kategórii U15 máme rozdelené kompetencie tak, že hlavný tréner vedie hlavnú časť tréningu, kde mu asistuje asistent trénera. Ja ako asistent mám vždy na starosti rozcvičku. Pri zápasoch sme si rovní, dopĺňame sa navzájom. Celú predzápasovú rozcvičku robím sám, čo ma veľmi napĺňa, pretože je dôležité dobre pripraviť mužstvo na zápas.

V týždni mám vždy vo štvrtok jeden tréning sám, bez trénera, aby som sa mohol realizovať a skúšať veci, ktoré som sa naučil na školeniach alebo od šéftrénera Galádika, pri ktorom som pôsobil v kategórii U17.

Ako ste spokojný s prvou polovicou sezóny, čo sa týka výsledkov hlavne kategórie U15?

Ku kategórii U15 som prišiel 20.9.2021, teda na posledných 5 zápasov. Spokojnosť tam určite je. Aj keď sme pre zranenia a karanténu nemohli nastúpiť v plnej sile.

Chodili nám pomáhať hráči z U13 a párkrát aj hráči s U17 (hráči ročníka 2007, ktorí ale pravidelne nastupujú za U17). Spoločne s trénerom Kasmanom veríme, že jar bude v našom podaní lepšia.

Ako hlavný tréner U8 dávate jedným z najmladších členov vašej akadémie futbalové základy, čo je veľmi zodpovedná úloha aj smerom k ich budúcnosť. Pociťujete zodpovednosť?

Od tejto kategórie chcem, aby si zamilovala futbal. Aby chlapci nechodili na tréning, pretože to chcú rodičia, ale chcem, aby chodili a chceli sa zlepšovať sami od seba, čo je príklad aj mojej terajšej kategórie.

U nás v klube deti začínajú už od kategórie U6, kde sa učia základy. Potom sa už hráčom ľahšie učia aj ťažšie veci, pretože základy už vedia. Ja od týchto hráčov chcem, aby sa nebáli hrať jeden na jedného, preto to mávam v každom cvičení na tréningu. Keď sa to naučia v U8 a budú si stále viac a viac veriť, nebudú mať problém to robiť aj v zápasoch, keď budú starší.

Verím, že raz si sadnem na tribúnu s priateľkou a budem jej hovoriť, že tento hráč začínal pri mne. Viem, že to nebude hneď, ale ja si na ovocie svojej práce veľmi rád počkám.

Ako hlavný tréner určite komunikujete aj s rodičmi, čo nemusí byť vždy ľahké. Ako vám táto komunikácia funguje? Máte nastavené nejaké pravidlá, aby vám nezasahovali do koučovania na zápasoch alebo v tréningovom procese?

Niekedy je tá komunikácia ťažšia, niekedy ľahšia. Komunikujeme cez sociálnu sieť, máme založenú skupinu, kde vždy dám anketu ohľadom tréningu, zápasu a dám im možnosti na výber.

Rodičia vedia, že na ihrisku som hlavný ja, rešpektujú to, za čo im patrí vďaka. Pravidlá nemáme žiadne, len nechcem, aby kritizovali deti. Je lepšie vždy deti pochváliť, aby napredovali, lebo keď ich nepochváli rodič, bude dieťa strácať motiváciu trénovať a zlepšovať sa.

Aké sú vaše ciele ako trénera?

Hlavne chcem, aby som nerobil z hráčov len dobrých futbalistov. Chcem, aby boli aj dobrí ľudia.

Chcel by som postupne rásť zatiaľ u nás v klube. O budúcnosti som ešte nepremýšľal, ale rád by som si obliekol žlto - zelený trénersky dres. Všetko chce ale hlavne čas, musím dobre pracovať u nás v klube, aby si to v MŠK Žilina všimli a mali o mňa záujem.

Ale pozerám len zo dňa na deň, nepozerám veľmi takto dopredu. Sústreďujem sa na momenty, ktoré teraz môžem zažívať s kategóriami U15 a U8.

Žijeme v zvláštnej a pre šport nie veľmi priaznivej dobre. Ako to vyzerá u vás, čo sa týka vplyvu pandémie. Vidíte, že by ovplyvnila záujem detí o futbal alebo sa v tomto smere nič až tak nezmenilo?

Pandémia nám zavrela futbalové ihriská, nemohli sme trénovať klasicky na tráve, ale museli sme viac pracovať z domu.

Neskôr, keď nám dovolili trénovať iba v skupinkách 5+1, tak sme ako tréneri mali aj viac tréningov v jeden deň. Tak ako trénovanie chýbalo deťom, tak isto aj nám trénerom.

Myslím si, že pandémia zdvihla záujem o futbal u nás v našich troch obciach, ale toto je skôr otázka na nášho prezidenta FA UNITED N-KL-G Petra Galádika.

Máte priateľku, ktorá vás v trénerstve a športe podporuje. Ako zvláda vašu vášeň pre futbal. A to, že mu venujete toľko času?

Zvláda to veľmi dobre. Je to najvernejšia fanúšička mňa a môjho tímu, za čo jej veľmi ďakujem. Má to pri mne ťažšie, keďže päť dní v týždni trénujem, ale vždy sa snažím mať jeden alebo dva dni voľné, ktoré jej môžem venovať.

Ona na mne vidí, že ma to nesmierne baví. Vidí, že sa teším z každého tréningu a zápasu, ktorý som na lavičke či už pri U8 alebo U15. Práve moja priateľka mi pomohla s rozhodnutím skončiť pri kategórii U17, pretože videla na mne trápenie, smútok po tréningu, keď sme spolu vždy večer volali.

Robím všetko preto, aby bola pri mne šťastná, pretože keď je šťastná ona, som šťastný aj ja. Aj keď toho času nemáme pre seba veľa, snažíme si vystačiť aj s tým málom. Verím, že sa to na jar zmení a podarí sa mi mať viac voľných dní, ktoré budeme tráviť spolu.

Veľmi si vážim jej podporu a viem, že aj keď prehráme stojí pri mne. Vždy povie vetu: Nevadí, nabudúce vyhráte.