Chytal za FK Mesto Prievidza, Duklu Banská Bystrica, základnú vojenskú službu absolvoval v VTJ Martin a v zahraničí si obliekal dres AS Wolfsthal.
Po úspešnej kariére sa IVAN VAŇO (51) stal trénerom brankárov, do sveta poslal mená ako Igor Šemrinec či Richard Ludha.
Podľa Vaňa je špecializácia v brankárskom remesle nesmierne dôležitá. Rovnako však aj správny prístup a tvrdá práca.
V regióne hornej Nitry ste známy ako tréner brankárov. Prečo ste sa rozhodli pre brankárske remeslo?
Vždy som sa v bráne cítil komfortne, a tak mi chytanie prischlo k srdcu. Vďaka chytaniu mám množstvo zážitkov, preto som sa rozhodol pri ňom ostať aj po skončení kariéry. Ako tréner brankárov.
Špecializovaným tréningom sa venujem už 15 rokov a svoju prácu beriem ako poslanie.
S ktorými známymi trénermi ste počas kariéry spolupracovali?
Za najlepšieho trénera, pod ktorým som mal možnosť trénovať, považujem Vladimíra Goffu. Potom sú to mená ako Anton Dragúň, Viliam Ilko a mnohí ďalší.
Nikdy nezabudnem na Jána Zachara, pod ktorého vedením som začínal ako mladý brankár v Prievidzi. Po ním boli tréningy nesmierne ťažké, chalani, ktorí ho zažili, vedia, o čom hovorím.
On bol stará, trénerská škola, ktorá dnes chýba.
Ako to myslíte?
Keď je človek fyzicky pripravený, cíti sa na ihrisku dobre. Netajím preto, že moje tréningy sú ťažké.
Rešpektujem dobu aj moderné metódy, ktoré sú samozrejme súčasťou našich tréningov. Ale trvám na tom, že futbalista musí čerpať zo sily. Pokiaľ tam nie je, presadí sa len veľmi ťažko.
Keď má futbalista silové základy, je aj dobre psychicky pripravený. To sú dve spojené nádoby.
Kedysi sme si tvrdým tréningom prešli aj my a sme tu. Myslím, že ani dnes to chlapcom neublíži. I keď, samozrejme, vnášam do tréningov i moderné prvky.
Výraznú úlohu hrá v brankárskom remesle aj mentálna stránka. Koľko percent robí poctivá príprava a koľko psychika?
Ja by som to dal tak 50 na 50. Dôležité je, aby po prípadnom nevydarenom zápase, zákroku, zostal brankár pozitívne nastavený. A naďalej si veril.
Keď útočník nedá gól z čistej šance, rýchlo sa na to zabudne. No keď brankár pustí ľahkú strelu, hovoria o tom všetci.
Futbal je o chybách a treba to tak brať. Keď nebudú chyby, nebudú góly a keď nebudú góly, nemusí byť futbal.
Brankár je veľmi dôležitá pozícia v mužstve, pretože za nami už je len sieť. Je smutné, keď sa niektorí odbavujú na brankárovi – nie je to správne!
Zápas trvá 90 minút a hráčov je tam desať, aby dali ďalšie dva góly mužstvo má tri body.
Hlavne pri mladších brankároch je dôležité, aby ich tréneri v prípade chyby podržali. Pretože sú to deti a treba to tak brať.
Mňa do štrnástich rokov u brankára nezaujíma, koľko dostal gólov. Ale akým dojmom pôsobil a či ho chyby a zákroky posúvajú ďalej.
Až od pätnástich rokov kladiem dôraz, že brankári musia aj niečo chytiť. Pretože iba tak môže tím uspieť.
Na vašom poslednom tréningu bolo 19 brankárov. Ako to všetko zvládate?
Mám skvelých asistentov, na ktorých sa môžem spoľahnúť.
Inak robíme aj súkromné tréningy, keď si ma rodičia vyhľadajú.
Nepovažujem sa za bežného trénera brankárov, pretože sa zaujímam aj o ich režim, školu. Venujem sa prioritne deťom, preto, keď chodia chalani aj na iné krúžky, schvaľujem im to. Pretože deti musia mať aj iné záľuby.
Stále im však vštepujem tvrdú robotu a disciplínu. Pretože nie každý ma talent a taký človek si to jednoducho musí vydrieť, vykrvácať, vypotiť…
Alfa a Omega všetkého vo futbale je disciplína. A tak to vysvetľujem aj rodičom.
Pracujete s mladými ľuďmi, ktorých rodičia mávajú častokrát vyššie ambície ako samotné deti. Stretávate sa s nejakými problémami?
Osobne takéto problémy nemám, pretože s rodičmi intenzívne komunikujem a vysvetľujem im všetko podstatné.
Čo sa mi trochu nepáči je, že chalani majú stále v rukách mobily. A o futbalové dianie sa veľmi nezaujímajú.
Ja som kedysi čítal noviny a vedel som o všetkých brankárov, ktorí chytajú v prvej a druhej lige. Dnes chalani nepoznajú ani ich mená.
Hlavne, že si na facebooku pozerajú hlúposti, kto, čo jedol a podobne. Nechápem, čo je na tom také zaujímavé.
Brankár musí tým brankárskym životom žiť. Musí sa o futbal zaujímať, pretože ide o jeho budúcnosť.
Prečo sú špecializované brankárske tréningy dôležité?
Kedysi bol stopér, predstopér, ale dnes sa hrá futbal v inom systéme. Dnes je brankár posledný hráč a súčasť mužstva.
Aj preto dbám na to, aby sa učili brankári hrať nohami. Jednoducho musia mať kopaciu techniku.
Je dôležitá v súčasnom futbale výška brankárov?
Najmä severné krajiny ako Anglicko preferujú vyšších brankárov. Južné štáty ako napríklad Turecko, Cyprus, tam sú aj brankári nižšieho vzrastu.
Dnes je taký trend, že kluby sa zaujímajú o vyšších brankárov. Z môjho pohľadu však výška až tak dôležitá nie je.
Je veľa chlapcov, ktorí sú nižšieho vzrastu a sú skutočne fantastickí gólmani.
Zo svetových brankárov ja to napríklad Yann Sommer, kedysi to bol legendárny Fabien Barthez.
Vyšší brankári majú výhodu v centrovaných loptách, ale ťažšie však pracujú nohami.
Nižší brankári majú prednosť v tom, že sú rýchlejší, mrštnejší. A dokážu sa tak dostať do priestorov, kde sa vysoký brankár nedostane.
Aj preto by som neseparoval brankárov na nízkych a vysokých. Každý má svoje pre aj proti.
Ktorí brankári prešli vašimi rukami?
Zo súčasných to je Richard Ludha, ktorý chytá za Teplice a Pavol Bajza, ktorý pôsobí v Tatrane Prešov. Dlhé roky bol jednotkou v AS Trenčín Igor Šemrinec.
To sú tí naj, ale hrdý som na všetkých, s ktorými som mal tú česť spolupracovať.
Dnes je všeobecne veľký problém s brankármi, sú nedostatkový tovar. Volajú mi funkcionári z rôznych dedín, že zháňajú brankára. No ja im, žiaľ, neviem pomôcť.
Aj preto v mnohých obciach chytajú hráči, čo nie je ideálne.
Ako by ste tento problém riešili?
Poradil by som klubom, aby oslovili bývalých brankárov, ktorí by sa venovali deťom. Dnes aj 16-ročný gólman môže po ostaršení chytať za mužov, takže za relatívne krátky čas si môžu kluby sami vychovať brankára.
Zo svojho miesta môžem povedať, že by bolo dobré, keby sa na dedinách trošku viac venovali mladým chlapcom. Pretože v opačnom prípade sa problém s brankármi v budúcnosti ešte viac prehĺbi.
V januári plánujete zaviesť novinku v podobe brankárskeho sústredenia. Môžete prezradiť viac?
Po prvý raz v histórii robím výber mládežníckych brankárov okresu, z ktorých sedem najlepších zoberiem na sústredenie do tureckého Beleku, kde budeme týždeň trénovať v najlepších podmienkach.
Zo sústredenia chcem urobiť tradíciu a nikde nie je napísané, že na budúci rok tých brankárov nebude dvanásť.
Som hrdý, že sa mi prvý ročník podarilo zorganizovať a dúfam, že sa z toho stane tradícia.
Verím, že v Prievidzi vychováme podobného brankára, ako bol kedysi Marián Magdolen, ktorého považujem za najlepšieho zápasového brankára, aký tu chytal.
Podľa čoho ste gólmanov vyberali?
Chodím po zápasoch a sledujem jednotlivých brankárov, ako sa im darí a aký je ich progres.
Pre mňa ako trénera brankárov je celkovo dôležitá pokora. Keď aj odchytáš skvelý zápas, stále treba mať pokoru. Aj tento rozhovor beriem s pokorou.
Chcete sa neskôr venovať mužom?
Nie. Komfortne sa cítim pri mládeži, pri ktorej vidieť najväčší progres. Takže chcem pri nej aj zostať.
S mojou skupinou brankárov robím všetko preto, aby sa chalani dostali čo najvyššie. Som presvedčený, že niektorí z nich sa dostanú do akadémie. Mojím snom je svetový klub.
Rád by som im na tomto mieste odkázal, pripravujte sa zodpovedne, trénujte disciplinovane a choďte si za svojím snom. Pretože dnes majú brankári bránu do sveta otvorenú.
