Získal titul majstra Európy, dvakrát štartoval na olympijských hrách a v ankete o najlepšieho slovenského triatlonistu nemal súpera dlhých 15 rokov.
A hoci iba nedávno ukončil kariéru, v propagácii tohto športu pokračuje. RICHARD VARGA založil vlastnú akadémiu a tiež je autorom myšlienky vytvoriť podujatie, v ktorom nejde o víťazstvo, ale ukazuje triatlon ako formu životného štýlu.
"Podujatie UpTogether Triathlon nie je o súťažení. Náš odkaz je, že vyhrá každý už len tým, že si príde zašportovať a urobí to pre svoje zdravie," hovorí Varga, ktorý si pre Sportnet zaspomínal aj na úspešnú kariéru.
V polovici mája ste dali bodku za kariérou pretekmi v Šamoríne. Ako si zatiaľ užívate čas po športovej kariére?
Celkom som sa toho obával, keďže som bol zvyknutý na istú rutinu. Každé ráno tréning, potom jedlo, oddych a zase tréning. Musím sa priznať, že spočiatku to bolo trochu ťažšie a môjmu telu chýbala fyzická záťaž.
Už na konci kariéry som však mal rozbehnuté veci ohľadom trénerskej činnosti. Mal som svojich klientov, športovcov, takže som sa koncentroval na nich. Aj takto som sa adaptoval na novú kapitolu života.
VIDEO: Pozvánka na premiéru podujatia UpTogether Triathlon
Neťahá vás to občas späť na súťaže?
Ja som ukončil kariéru najmä pre zdravotné obmedzenia. Nemal som dobrú regeneráciu a ani dnes sa ešte necítim úplne na sto percent v poriadku. Aj preto nemám takéto myšlienky, že by som opäť niekde pretekal.
Dá sa povedať, že ak by neprišli zdravotné problémy, tak by sme vás ešte videli na pretekoch? Stále ste mali chuť súťažiť?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Okrem zdravotných ťažkostí som posledné dva roky už nemal žiadnu podporu od štátu, takže som musel aj pracovať.
To, samozrejme, znižovalo možnosť na regeneráciu. Takisto už mám rodinu, dve deti, ktorým sa chcem venovať, takže už by to bolo náročnejšie.
Aké boli vaše triatlonové začiatky? Čím vás tento šport upútal?
Inšpiroval ma môj brat, ktorý robil triatlon. Mne sa vždy páčilo, aký náročný je tento šport a že si pri ňom musia ľudia siahnuť na dno svojich síl.
Je to šport, ktorý si vyžaduje vôľové vlastnosti a mňa vždy bavilo prekonávať sa. A možno aj vďaka tomuto nastaveniu mysle som bol úspešný. Vtedy to však bolo bežné a športovci, ku ktorým sme vzhliadali, mali tieto vlastnosti.
Ku ktorým športovcom ste vzhliadali vy?
Možno to dnes vyznie kontroverzne, ale mňa veľmi ovplyvnil Lance Armstrong. Samozrejme, v tom čase sme o dopingu nevedeli. Pamätám si, že keď sa vyliečil z rakoviny a vyhral Tour de France, tak to bolo úžasné.
Mňa to motivovalo tak, že keď som dopozeral etapu Tour, tak hneď po nej som išiel na bicykel. Armstrong na Tour súperil najmä s Janom Ullrichom, bola medzi nimi veľká rivalita a bolo vidno, ako idú na limit. To sa mi veľmi páčilo.
Aké boli vaše športové ciele?
Tým primárnym bolo dostať sa na olympijské hry a získať tam medailu. Dvakrát som sa tam kvalifikoval a hoci som medailu nezískal, viem, že som trénoval najlepšie ako som vedel a dal do toho všetko.
Ako by ste porovnali vaše olympijské skúsenosti? V roku 2012 ste zažili atmosféru hier v Londýne a o štyri roky neskôr v Riu de Janeiro.
Z pohľadu celkového dojmu bol Londýn špičkový. Celé meste žilo olympiádou a bol to veľmi intenzívny zážitok. Na druhej strane, Rio bolo viac autentické.
Nič krajšie si človek nevie predstaviť, ako štartovať olympijské preteky na krásnej pláži Copacabana a vidieť cestou do cieľa sochu Krista.
VIDEO: Zostrih z triatlonových pretekov mužov na OH 2016
Veľa nechýbalo a mohli ste štartovať aj v Tokiu. Čo sa stalo?
Za normálnych okolností by som na olympiádu cestoval ako prvý náhradník. Lenže bola pandémia a keďže som nebol na štartovej listine, tak mi nebolo umožnené pre rôzne opatrenia cestovať do Japonska.
Dva dni pred pretekmi dokonca dvaja triatlonisti odstúpili. Jeden mal covid, druhý sa zranil, ale keďže som tam nebol, nemohol som ich nahradiť.
Navyše, ruského pretekára, ktorý štartoval a bojoval so mnou o miestenku, prichytili pri dopingu. Veľmi ma to zranilo, pretože som cestoval po celom svete a obetoval som tomu veľa, aby som sa tam dostal.
Vašou devízou bola plavecká časť, po ktorej ste často boli prvý. Snažili ste sa potom viac trénovať ostatné zložky alebo to tak nefunguje?
Nie, musíte trénovať ako celok. Je prirodzené, že niekto je lepší v plávaní a niekto v niečom inom. Tým, že som dlho plával, mám mäkké členky, čo mi pomáhalo v tom, aby som sa dobre pohyboval vo vode.
Naopak, nevýhodou to bolo v behu, kde treba mať pevné šľachy a úpony. Je to niečo za niečo. Nebežal som úplne zle, ale nie tak, aby som vyhrával.
Hovorím, že pre mňa bola škoda, že triatlon nemá opačné poradie disciplín. Ak by sa začínalo behom a končilo plávaním, tak by moje výsledky boli určite lepšie. Úplne inak by to vyzeralo, ale na keby sa nehrá.
VIDEO: Richard Varga bol aj hosťom MVP Talkshow
Často ste trénovali s britskými bratmi Brownleeovcami. Zrejme mali vytvorené úplne iné podmienky, ako ste mali vy.
Bol to obrovský rozdiel. Doma som mal jedného trénera a trénoval som spolu s plavcami. Keď ma oni zobrali k sebe, videl som, že majú celý tím - trénera na každú disciplínu, fyzioterapeuta, výživového poradcu, doktora...
Trochu mi chýbal individuálny prístup a preto som neskôr odišiel a vytvoril si vlastný tím. Nehovorím, že všetko je o peniazoch, ale vieme, akú rolu hrajú v profesionálnom športe. Či už ide o sústredenia, vybavenie alebo podporu.
Keď mali oni zdravotný problém, hneď išli na magnetickú rezonanciu a mali výsledok. Na Slovensku na to čakáte aj dva mesiace a ujde vám olympiáda.
Bola podpora zo strany športových zväzov dostatočná?
Podpora zo štátu prišla až po tom, čo som bol na olympiáde. Dovtedy som mal veľké šťastie, že ma podporoval klub, v ktorom som pôsobil.
Vytvorili mi záchrannú sieť. Mal som tréningy zadarmo, zaplatili mi aj niektoré preteky či sústredenia a v tomto bode mojej kariéry suplovali štát.
Až po olympiáde, či keď som bol v top 6 na svete, prišla podpora zo strany štátu. Bola dobrá, ale profesionálny triatlon sa bez sponzorov robiť nedá. Cestujete po celom svete a všetky výdavky sú vyše 100-tisíc ročne.
Vaše motto je: Daj do toho všetko. Keď sa spätne pozriete na svoju kariéru, dá sa povedať, že ste motto do bodky naplnili?
Presne tak. Trénoval som a pretekal najlepšie, ako som vedel. Po vojne je každý generál. Možno sa niektoré veci dali robiť lepšie a efektívnejšie, ale to by som nevedel bez toho, aby som to zažil v tom okamihu.
Čo si okrem účasti na olympiádach najviac ceníte?
Mojím najlepším výsledkom je titul majstra Európy z Tartu 2018 a veľmi si cením aj druhé miesto v strednom triatlone v Šamoríne 2022 za legendárnym Gustavom Idenom. V tom momente som mal asi najlepšiu formu.
V súčasnosti máte svoju Varga Triathlon Academy. Darí sa vám prilákať nových záujemcov o triatlon?
Minulý rok som začal sám a chcel som robiť testovanie a tréningové plány na mieru. Cieľom je postupne dať dokopy skvelých trénerov, ktorí pracujú sami, no spolu by mohli budovať šport a vytvoriť kvalitný produkt.
Je to niečo, čo na Slovensku chýba. Záujem prejavilo veľa rekreačných športovcov, no chceme trénovať deti aj výkonnostných športovcov. Myslím si, že triatlon je čoraz populárnejší a stáva sa životným štýlom.
Ako vidíte budúcnosť slovenského triatlonu?
Určite máme talentovaných športovcov. Spomenul by som Romanu Gajdošovú alebo Zuzanu Michaličkovú, ktorá napreduje, čo potvrdila 5. miestom na ME.
Medzi juniormi zase vyniká Dominik Ivančík. Talenty máme, len treba v tom zotrvať, robiť správne rozhodnutia a verím, že niekto prekoná moje výsledky.
Popularitu triatlonu zvyšuje aj bývalý hokejista Zdeno Chára, ktorý absolvuje rôzne súťaže. Čo hovoríte na jeho triatlonové výkony?
On je veľmi húževnatý, pracovitý a je super, že robí tento šport. Jeho vysoká postava pritom nie je úplne uspôsobená na triatlon, pretože nesie veľkú váhu. O to väčší klobúk dole pred ním, aké výkony predvádza.
Zviditeľniť triatlon sa po kariére snažíte nielen akadémiou, ale tiež akciou UpTogether Triathlon, ktorá sa 13. septembra uskutoční v Tatrách. Prečo by ľudia mali prísť na toto podujatie?
Myslím si, že triatlon je veľmi atraktívny šport a má potenciál, aby sa pre ľudí stal ich životným štýlom a pomohol im lepšie sa cítiť. Keďže ide o kombináciu viacerých športov, aktívne sa zapája každá časť tela.
Toto podujatie nie je súťažné, ale ide o formu zážitku. Človek si môže vyskúšať triatlon bez nejakého stresu z výsledku. Pláva sa v Liptovskej Mare, pričom závisí na jednotlivcovi, koľko zvládne.
O hodinu neskôr je cyklistická časť do Demänovskej Doliny, môže sa ísť aj na e-biku a potom nasleduje presun na Bielu púť. Tam sa všetci počkajú, bude tam občerstvenie, hudba a potom je ešte výstup na Chopok.
V cieli každého čaká náš špeciálny liptovský klobúk. Pekné na tom je to, že z Chopka je vidno Liptovskú Maru, kde sa športový výkon začal. Veľká vďaka patrí všetkým sponzorom, bez ktorých by to nebolo možné.
Aký je záujem a prídu akciu podporiť aj známe osobnosti?
Maximálna kapacita je dvesto účastníkov a myslím si, že sa nám ju podarí naplniť. Ide o nultý ročník, a tak sme zvedaví, ako to dopadne a aké budú ohlasy.
Opäť by som zdôraznil, že to nie sú súťažne preteky a taký je náš odkaz, že vyhrá každý už len tým, že si príde zašportovať a urobí to pre svoje zdravie.
Zo známych osobností prídu bývalí športovci Peter Velits, Filip Šebo či Ľubomír Višňovský alebo kreatívec a lifestyleový influencer Yaksha.
