VERONA. Po odstúpení Toma Dumoulina to vyzeralo na súboj medzi Vincenzom Nibalim a Primožom Rogličom o celkové prvenstvo na Giro d´Italia.
Skvelý taliansky vrchár a solídny časovkár verzus skvelý slovinský časovkár a solídny vrchár si to mali rozdať o ružový dres vo Verone.
Lenže kde sa dvaja bijú, tretí občas víťazí. Všetky papierové predpoklady postavil na hlavu Richard Carapaz, prvý ekvádorský víťaz niektorého z podujatí Grand Tour v histórii.
Prekvapil aj šéfa Movistaru
"Muž, ktorý vyrastal v dedinke Julio Andrade na hraniciach s Kolumbiou v takmer trojtisícovej nadmorskej výške, pracoval ako tínedžer na farme svojich rodičov. Ráno dojil kravy, potom šiel do školy a keď mu zvýšil čas, bicykloval," píšu nemecké médiá.
Carapaz bol vlani na Gire celkovo štvrtý, ale to ako keby nikto tento rok reálne nebral do úvahy. Moment obratu nastal už v 9. etape, hoci to na prvý pohľad vôbec tak nevyzeralo. Časovku do San Marína vyhral favorit Roglič a Carapaz skončil jedenásty s takmer dvojminútovým mankom.
"Záverečný cieľový kopec však zvládol najrýchlejšie zo všetkých. Ihneď sme si to v tíme všimli a spozorneli sme. Minimálne sme tušili, že odteraz Mikel Landa bude podporovať jeho a nie naopak.
Keď prišiel do tímového autobusu, povedal nám, že je pripravený na veľké veci," uviedol športový riaditeľ tímu Movistar Max Sciandri na špecializovanom portáli VeloNews.
Lokomotíva z Carchi
Carapaz bol vtedy celkovo dvadsiaty a jeho strata 3:16 min na Rogliča nenapovedala, že sa v tíme Movistar chystajú na frontálny útok s čoskoro 26-ročným nevysokým Juhoameričanom.
Prišla však 14. etapa - horská previerka s cieľom v Courmayeuri a v nej pôsobivé sólo Carapaza nielen za víťazstvom, ale aj ružovým dresom. Carapaz nadelil Nibalimu aj Rogličovi takmer dve minúty a o 7 sekúnd už bol na čele pretekov.
"Tušili sme, že v tej etape môžeme urobiť časový rozdiel. Roglič a Nibali pozorne strážili jeden druhého, vzájomne sa častovali hanlivými výrazmi a ani jeden nereagoval na útok Carapaza," glosoval Sciandri.
V 16. etape prišlo obávané stúpanie na Mortirolo, kde Nibali podľa predpokladov zaútočil, ale Movistar skvelou tímovou prácou odvrátil túto hrozbu. Náskok 1:47 min pred Nibalim a 2:09 min pred Rogličom už dával tušiť, že na záver vo Verone sa nebude tešiť ani jeden z týchto dvoch najväčších favoritov.
Carapaz si udržal silné nohy a Movistar skvelú taktiku aj v posledných dvoch horských etapách, a tak pred záverečnou časovkou vo Verone mal Ekvádorčan s náskokom 1:54 min už takmer istý celkový triumf. V záverečnej jazde proti chronometru do starobylej Areny Verona si mohol dovoliť aj luxus - prísť do cieľa o 49 sekúnd neskôr ako Nibali.
Ružový dres si muž s prezývkou La Locomotora de Carchi (Lokomotíva z Carchi) udržal s vyše minútovým náskokom.
"Nechcel som počas pretekov nahlas hovoriť, že smerujem za víťazstvom. Vždy sa predsa môže čokoľvek stať a nebol som si istý, kým som sa neocitol na ´kockách´ v záverečných metroch pred cieľom vo Verone.
Je to úžasný pocit povedať si, že som víťazom pretekov Grand Tour. Je to najväčší okamih v mojom športovom živote," vravel Carapaz v cieli, keď už bolo po všetkom, citoval ho CyclingNews.
Národný ošiaľ
Pred rokom sa na Giro d´Italia stal prvým Ekvádorčanom s víťazstvom v etape na Grand Tour, teraz pridal už aj konečný triumf. Jeho korunováciu za kráľa Gira videli naživo aj stovky krajanov, ktorí sa vydali do Európy osláviť spolu s ním tento výnimočný triumf.
V hlavnom meste Quito sa na Estádio Olímpico Atahualpa zhromaždilo približne 5000 fanúšikov, aby si vychutnalo záver Gira z Talianska prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky. Prezident krajiny Lenin Moreno údajne sľúbil zrušiť dane z dovozu profesionálnych bicyklov do Ekvádora.
"Vždy som obdivoval Nibaliho. Díval som sa na neho v televízii ako súťaží, keď som bol ešte dieťa. Teraz zdieľam spolu s ním víťazné pódium, môže byť niečo úžasnejšie?," položil si verejne otázku Carapaz.
Jeho triumf zaradili v Ekvádore zaradili medzi najväčšie športové počiny v histórii krajiny spolu s víťazstvom Andresa Gómeza na Roland Garros 1990, chodca Jeffersona Péreza na OH 1996 na 20 km a prvenstvo futbalistov tímu Liga de Quito v Pohári osloboditeľov 2008.