Akoby sa vrátil v čase. Keď nový tréner hokejovej reprezentácie Craig Ramsay chodí po slovenských štadiónoch, vybavujú sa mu spomienky na mladosť. Sám kedysi na takých štadiónoch hrával. Pravda, to boli šesťdesiate roky minulého storočia. Na staručkých zimákoch teraz 66-ročný Kanaďan hľadá hráčov, ktorých vezme na olympiádu. Na tréningoch zápasí aj s tým, že sa mu hráči boja položiť otázku, aj keď hovoria po anglicky. O slovenskom hokeji hovorí aj toto: "Nemôžete robiť stále rovnaké veci a dúfať, že výsledok bude iný. To je definícia šialenstva."
Pri slovenskej reprezentácii ste od augusta. V akom stave ste ju našli?
„Som veľmi spokojný s prístupom hráčov, ktorí boli v reprezentácii. Tvrdo pracovali, počúvali a snažili sa robiť veci, ktoré sme vyžadovali. Najťažšia časť práce je pre mňa to, že nemám k dispozícii hráčov na dlhšie obdobie. Máme len jeden - dva dni tréningu a potom zápasy. O to ťažšie je naučiť hráčov veci, ktoré chceme robiť inak. Som veľmi spokojný s brankármi, chytali zakaždým vynikajúco. Odhodlanie hráčov bolo v poriadku, ale ešte musíme hrať viac ako tím.“
Doteraz ste pracovali len v kluboch, teraz prvý raz vediete reprezentáciu. Je to veľký rozdiel?
„Obrovský. Keď ste v klube, hráčovi poviete, čo má robiť a trénujete to. Potom hráte zápas, pozriete si video, či to splnil, alebo nie. Znova s ním hovoríte. Máte ho v októbri, novembri, decembri a nemôže sa ukryť ani utiecť. Teraz mám hráčov na štyri dni a idú preč. A otázka je, čo si z toho zapamätajú. Keď sa vrátia do klubov, tréneri im môžu hovoriť – hej, rob toto, nie tamto. Keď sa opäť vrátia, potrebujem, aby si spomenuli na veci, ktoré chceme robiť. Robíme veľa s videom a to je zradná vec. Ak je výklad príliš dlhý, prestanú dávať pozor. Preto to musí byť krátke, ale účinné. Ale máme len štyri - päť dní, takže je to veľmi ťažké.“
Budete mať dosť času pripraviť tím na olympiádu tak, ako si predstavujete?