Hazard, drogy, pokazené vzťahy. Kedy športovcov prevalcujú emócie?

Sú úspešní, uznávaní a mnohí aj finančne dobre zabezpečení, ale ani oni často nedokážu čeliť úskaliam života. O psychike športovcov hovorí psychoterapeut MARTIN BABÍK. 

Mnoho športovcov sa ocitne v situácii, keď sa nedokážu vyrovnať s problémami a uchýlia sa často k radikálnemu „riešeniu“. Bývalý hokejista a neskôr úspešný manažér Dušan Pašek ml. si nedávno siahol na život, jeden z najlepších hokejových brankárov sveta, Kanaďan Carey Price, sa priznal k užívaniu drog. Patria športovci z psychologického hľadiska do rizikovej skupiny?

Každého môže zasiahnuť vonkajšia udalosť alebo vnútorný proces, ktorý nás nasmeruje k emočným ťažkostiam a potom aj vážnemu psychickému ochoreniu. Takže nešpecifikoval by som športovcov ako rizikovú skupinu. Skôr tým, že pútajú zvýšenú mediálnu pozornosť, tak sú viac na očiach a keď sa im niečo také prihodí, tak je to silnejšie vnímané okolím. Často ide o mladých ľudí, ktorí sú na vrchole a majú isté spoločenské postavenie. Navonok sa zdá, že sa im splnili všetky túžby, a keď sa im niečo zlé stane, je to pre okolie veľký šok.

Ktorým životným výzvam najčastejšie čelia bývalí aj aktívni športovci a prečo sú pre mnohých neprekonateľné?

Šport je svet výkonov, v ktorom je veľký tlak na úspech. U športovcov sa každý deň hodnotí ich vystúpenie, odmalička sú nútení podávať výkony, a ich emočný vývoj je jednosmerne naklonený. Neúspech, nenaplnené očakávanie, zranenie, ústup z výslnia a slávy alebo koniec kariéry, to všetko sú rizikové faktory, ktoré dokáže psychika športovca viac či menej tolerovať. Ďalším rizikovým obdobím je prechod z profesionálnej športovej kariéry do civilného života. Ak sa nevydarí, môže dôjsť k závislosti na hrách, drogách, vzťahovým problémom, ale to všetko môže ohrozovať športovca počas kariéry, aj po jej skončení.

Spomínaný gambling býva častý problém. Majú športovci prirodzene väčší sklon k hazardu?