BRATISLAVA. Keď s francúzskym klubom AS Cherbourg vypadol z tretej do štvrtej ligy, zostal bez zmluvy.
Kariéra Edouarda Mendyho bola pred ôsmimi rokmi ohrozená. No on sa nevzdal.
Doma v Le Havre sa pripravoval individuálne, párkrát ho pozvali na tréning kamaráti z amatérskych klubov.
„Sám chodil behať a do posilňovne. Nedarilo sa mu, no nikdy nestrácal vieru a neklesal na duchu,“ spomínal na Mendyho pre BBC Sport bývalý spoluhráč Ted Lavie, ktorý s ním hrával v sezóne 2012/2013.
Hlásil sa na úrade práce
Mendy mal 22 rokov a manažér mu sľúbil prestup do League One, tretej najvyššej ligy v Anglicku. Čakal preto na telefonát a odmietal ponuky francúzskych klubov z nižších súťaží.
Keďže nemal žiadny príjem, bol nútený zaregistrovať sa do Pole Emploi, francúzskej agentúry pre nezamestnaných.
Ako mladík. (Autor: Edouard Mendy fans - facebook)
Bez klubu bol rok. Jeho budúcnosť bola nejasná, preto uvažoval nad koncom.
„Skutočne som mal pochybnosti o tom, či budem pokračovať,“ priznal neskôr Mendy.
Veľký zlom v jeho kariére nastal v roku 2015.
„Hovoril som s priateľom Dominiquom Bernatowiczom, ktorý mal na starosti brankárov v akadémii Olympique Marseille.
Prihovoril som sa za Edouarda a nakoniec sa mu ušlo posledné miesto v rezervnom tíme,“ spomína Lavie, ktorý je považovaný za muža, ktorý naštartoval Mendyho kariéru.
„Bernatowiczovi som povedal, že som hrával s veľmi dobrým, vysokým a inteligentným chlapom,“ dodal.
Mendy prijal šancu pôsobiť v Marseille napriek tomu, že bol až štvrtým brankárom.
Na lavičke sedel aj za béčko
Šancu trénovať s hlavným tímom dostal len sporadicky, sedával na lavičke aj v rezervnom tíme. Za béčko nastúpil celkovo iba v ôsmich zápasoch.
„Síce bol trochu surový, ale videl som v ňom potenciál zlepšiť sa,“ prezradil Bernatowicz.
Mendy na skúške uspel, preto mu dali v Marseille jednoročnú amatérsku zmluvu s minimálnym platom.
„Bol rezervným kolesom, keby sa niečo stalo. Bral to však ako výzvu a tvrdo na sebe pracoval,“ dodal Bernatowicz.
Na juhu Francúzska bol bez rodiny, jeho tehotná priateľka zostala doma v Le Havre. Po večeroch mu bývalo smutno, no necúvol a naďalej šiel za svojím snom.
A šanca prišla - po prestupe do Stade de Reims, ktorý pôsobil v druhej francúzskej lige.
„V prvom zápase sezóny ho musel tréner poslať na ihrisko, pretože jednotka dostala červenú kartu,“ spomína bývalý stredopoliar Reims a kapverdský reprezentant Danilson da Cruz.
„Aj ako dvojka mal vždy myslenie vodcu a v šatni bol veľmi hlučný. V mužstve bol cenný, pretože rozpráva v pravý čas,“ dodáva.
Zatracovaný brankár vychytal postup
Keď sa Mendy dostal na ihrisko, pôsobil sebavedomo. Zatracovaný brankár uchvacoval fantastickými zákrokmi.
Na začiatku sezóny 2017/18 sa stal konečne prvým brankárom. V 19 z 38 ligových zápasov si udržal čisté konto a Reims vychytal postup do Ligue 1.
V nováčikovskej sezóne až štrnásťkrát nedostal gól, čo si všimli v konkurenčnom Rennes, s ktorým sa dohodol na prestupe.
Konečne bol Mendy uznávaným brankárom, dostal sa aj do reprezentácie Senegalu, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia.
V tom čase podával v londýnskej Chelsea nepresvedčivé výkony Španiel Kepa Arrizabalaga. Vedenie anglického klubu sa preto rozhodlo siahnuť práve po objave z Afriky.
„Som nadšený, že som dostal možnosť chytať v Chelsea. Je to splnený sen,“ vravel vtedy Mendy.
Po konečnom hvizde plakal
Mendy sa šance opäť chytil a vytlačil brankárskeho konkurenta na lavičku.
Za jedného z najlepších gólmanov na svete ho označil bývalý brankár Londýnčanov Petr Čech, ktorý ho na Stamford Bridge dotiahol.
A jeho slová sa potvrdili aj vo finále Ligy majstrov.
Proti Manchestru City nedostal ani gól, čo prežíval poriadne emotívne. Po siedmich nastavených minútach padol na kolená a rozplakal sa.
Neskôr utekal na tribúnu, kde objal svoju mamu.
Mandy je prvým africkým brankárom histórie, ktorý zdvihol nad hlavu trofej pre víťaza Ligy majstrov.
Edouard Mendy
brankár
Narodil sa na severe Francúzska v mestečku Le Havre, reprezentuje však Senegal, z kade pochádzajú jeho rodičia. Profesionálnu kariéru odštartoval v štvrtoligovom tíme AS Cherbourg, no neskôr bol rok bez klubu.
Pomohol mu kamarát Ted Lavie, ktorý mu vybavil miesto v rezerve Marseille. Neskôr chytal za Reims, s ktorým vybojoval postup do Ligue 1. Svoje kvality ukázal aj v Rennes, z kade si to namieril do Chelsea Londýn.