BRATISLAVA. Keď s francúzskym klubom AS Cherbourg vypadol z tretej do štvrtej ligy, zostal bez zmluvy.
Kariéra Edouarda Mendyho bola pred ôsmimi rokmi ohrozená. No on sa nevzdal.
Doma v Le Havre sa pripravoval individuálne, párkrát ho pozvali na tréning kamaráti z amatérskych klubov.
„Sám chodil behať a do posilňovne. Nedarilo sa mu, no nikdy nestrácal vieru a neklesal na duchu,“ spomínal na Mendyho pre BBC Sport bývalý spoluhráč Ted Lavie, ktorý s ním hrával v sezóne 2012/2013.
Hlásil sa na úrade práce
Mendy mal 22 rokov a manažér mu sľúbil prestup do League One, tretej najvyššej ligy v Anglicku. Čakal preto na telefonát a odmietal ponuky francúzskych klubov z nižších súťaží.
Keďže nemal žiadny príjem, bol nútený zaregistrovať sa do Pole Emploi, francúzskej agentúry pre nezamestnaných.
Ako mladík. (Autor: Edouard Mendy fans - facebook)
Bez klubu bol rok. Jeho budúcnosť bola nejasná, preto uvažoval nad koncom.
„Skutočne som mal pochybnosti o tom, či budem pokračovať,“ priznal neskôr Mendy.
Veľký zlom v jeho kariére nastal v roku 2015.
„Hovoril som s priateľom Dominiquom Bernatowiczom, ktorý mal na starosti brankárov v akadémii Olympique Marseille.
Prihovoril som sa za Edouarda a nakoniec sa mu ušlo posledné miesto v rezervnom tíme,“ spomína Lavie, ktorý je považovaný za muža, ktorý naštartoval Mendyho kariéru.
„Bernatowiczovi som povedal, že som hrával s veľmi dobrým, vysokým a inteligentným chlapom,“ dodal.
Mendy prijal šancu pôsobiť v Marseille napriek tomu, že bol až štvrtým brankárom.
Na lavičke sedel aj za béčko
Šancu trénovať s hlavným tímom dostal len sporadicky, sedával na lavičke aj v rezervnom tíme. Za béčko nastúpil celkovo iba v ôsmich zápasoch.
„Síce bol trochu surový, ale videl som v ňom potenciál zlepšiť sa,“ prezradil Bernatowicz.
Mendy na skúške uspel, preto mu dali v Marseille jednoročnú amatérsku zmluvu s minimálnym platom.
„Bol rezervným kolesom, keby sa niečo stalo. Bral to však ako výzvu a tvrdo na sebe pracoval,“ dodal Bernatowicz.
Na juhu Francúzska bol bez rodiny, jeho tehotná priateľka zostala doma v Le Havre. Po večeroch mu bývalo smutno, no necúvol a naďalej šiel za svojím snom.
A šanca prišla - po prestupe do Stade de Reims, ktorý pôsobil v druhej francúzskej lige.
„V prvom zápase sezóny ho musel tréner poslať na ihrisko, pretože jednotka dostala červenú kartu,“ spomína bývalý stredopoliar Reims a kapverdský reprezentant Danilson da Cruz.
„Aj ako dvojka mal vždy myslenie vodcu a v šatni bol veľmi hlučný. V mužstve bol cenný, pretože rozpráva v pravý čas,“ dodáva.
Zatracovaný brankár vychytal postup
Keď sa Mendy dostal na ihrisko, pôsobil sebavedomo. Zatracovaný brankár uchvacoval fantastickými zákrokmi.
Na začiatku sezóny 2017/18 sa stal konečne prvým brankárom. V 19 z 38 ligových zápasov si udržal čisté konto a Reims vychytal postup do Ligue 1.
V nováčikovskej sezóne až štrnásťkrát nedostal gól, čo si všimli v konkurenčnom Rennes, s ktorým sa dohodol na prestupe.
Konečne bol Mendy uznávaným brankárom, dostal sa aj do reprezentácie Senegalu, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia.
V tom čase podával v londýnskej Chelsea nepresvedčivé výkony Španiel Kepa Arrizabalaga. Vedenie anglického klubu sa preto rozhodlo siahnuť práve po objave z Afriky.
„Som nadšený, že som dostal možnosť chytať v Chelsea. Je to splnený sen,“ vravel vtedy Mendy.
Po konečnom hvizde plakal
Mendy sa šance opäť chytil a vytlačil brankárskeho konkurenta na lavičku.
Za jedného z najlepších gólmanov na svete ho označil bývalý brankár Londýnčanov Petr Čech, ktorý ho na Stamford Bridge dotiahol.
A jeho slová sa potvrdili aj vo finále Ligy majstrov.
Proti Manchestru City nedostal ani gól, čo prežíval poriadne emotívne. Po siedmich nastavených minútach padol na kolená a rozplakal sa.
Neskôr utekal na tribúnu, kde objal svoju mamu.
Mandy je prvým africkým brankárom histórie, ktorý zdvihol nad hlavu trofej pre víťaza Ligy majstrov.
![]()
Edouard Mendy
brankár
Narodil sa na severe Francúzska v mestečku Le Havre, reprezentuje však Senegal, z kade pochádzajú jeho rodičia. Profesionálnu kariéru odštartoval v štvrtoligovom tíme AS Cherbourg, no neskôr bol rok bez klubu.
Pomohol mu kamarát Ted Lavie, ktorý mu vybavil miesto v rezerve Marseille. Neskôr chytal za Reims, s ktorým vybojoval postup do Ligue 1. Svoje kvality ukázal aj v Rennes, z kade si to namieril do Chelsea Londýn.