BRATISLAVA. Všetci by sme si asi zápas predstavovali trochu inak, ale prvý zápas na majstrovstvách sveta býva vždy nervózny a jeho dôležitosť zväzuje ruky, keď si chlapci čítajú vyjadrenia v médiách, keď im nikto neverí, tak sa im nedivím, že majú trochu zviazané ruky.
Úvod bol trochu oťukávací, ale v prvej tretine sme boli lepším mužstvom, prevzali sme iniciatívu.
Podarilo sa streliť jeden gól, ale vypracovali sme si nejaké príležitosti. Taliani za celú prvú tretinu mali len jednu, my viac.
Bohužiaľ, nemáme tam strelca, keby sme zvýšili na 2:0, zápas by sa vyvíjal inak. Ale v druhej tretine sa už dokázali Taliani osmeliť a ku koncu nás dokázali aj zatlačiť.
V tretej tretine po inkasovaní na 1:2 bolo na našich chlapcoch cítiť obrovskú nervozitu, nevedeli sme urobiť súvislú akciu, odskakovali nám puky a ostávali stáť, nevedeli sme sa predrať cez taliansku prehustenú obranu.
Taliani zhusťovali ani nie tak stredné pásmo, ale ešte užšiu časť medzi červenou a modrou čiarou.