Akoby vyliezol spod zeme. Ufúľaný Sagan nemal nohy

SIENA. Blato ste si do úst dávali, možno keď ste boli škôlkari. Dospelého človeka to neuvidíte robiť. Kto v sobotu prešiel väčšinu klasiky Strade Bianche, sa však blatu v ústach nevyhol.

Hoci to nebolo dobrovoľné. Cyklisti súťažili na rozmočených cestách medzi toskánskymi vinicami. Blato spod kolies lietalo na všetky strany.

V polovici pretekov vyzerali cyklisti tak, akoby sa v ňom váľali.

„Toto oblečenie sa ani nebude prať, pôjde rovno do koša,“ odhadoval deň pred štartom športový riaditeľ tímu Bora-Hansgrohe Ján Valach.

„Pôjde predsa len do práčky,“ vravel po pretekoch.

Blato bolo všade

Kto chcel vedieť, ktorí jazdci sú v úniku, bol to celkom slušný kvíz. Podľa tvárí totiž neraz nebolo možné rozoznať, o koho vlastne ide. Je to Greg van Avermaet alebo Stefan Kung?

„Blato bolo všade. K tomu mnoho pádov, pelotón porozdeľovaný, bolo to šialené,“ opisoval šéf tímu Quick-Step Patrick Lefevere.

Podľa dresov sa dalo rozoznať, z akého tímu jazdci sú. Tváre mnohých však prekryla krusta z blata, akoby to bola maska.

Blato v posledných kilometroch na tvárach zasychalo a cyklisti vyzerali, akoby vyliezli spod zeme.

„Počasie nám to dnes dosť komplikovalo,“ vravel v cieli Peter Sagan.

Po pretekoch mal tvár celú od blata. Prezrádzal ho iba dres majstra sveta.