Ukončenie kariéry je ako polosmrť. Prečo futbalisti prepadajú hazardu?

Vyštudoval dve vysoké školy a šestnásť rokov hrával profesionálne futbal. So Zlatými Moravcami vyhral Slovenský pohár, so Spartakom Trnava skončil v lige druhý. Po skončení kariéry pomáha PETER KURAČKA športovcom zvládať stres. 

Je nevšedné, aby sa z profesionálneho futbalistu stal psychológ. Ako k tomu prišlo?

„Moja cesta bola vždy trochu atypická, nikdy som nešiel s prúdom. Ešte keď som bol futbalistom, študoval som psychológiu. Bavilo ma to. Už počas kariéry som zistil, že hlava, psychika a práca s emóciami je veľmi dôležitá.

Prešiel som si to spektrum, keď som sa triasol a nebol som schopný podať výkon. Potom však prišlo obdobie, keď som zrazu bol sebavedomý líder. Keď sa blížil koniec futbalovej kariéry, rozhodol som sa, že spojím šport a psychológiu.“

Šestnásť rokov ste sa živili futbalom, potom ste prešli na druhú stranu. Je výhodou, že máte za sebou kariéru profesionálneho športovca?

„Pomáha mi to, lebo som to zažil na vlastnej koži. Vnímal som svoje pocity aj to, ako to prebiehalo v celom tíme, ako komunikoval tréner, ako to vplývalo na spoluhráčov. Pomáha mi to viac pochopiť športovca i trénera. Aj dôvera športovca voči mne môže byť vyššia, keď vie, že som bol kedysi v jeho koži. Poznám však aj dobrých psychológov, ktorý nerobili šport vrcholovo.“

Vyskúšali ste počas futbalovej kariéry spoluprácu so psychológom aj sám na sebe?

„Iste. Keď som mal ťažšie obdobie, vyhľadal som mentálneho kouča. Pracoval som aj sám na sebe, skúmal som svoju psychiku a videl som, aký veľký vplyv to malo na môj výkon. Aj preto chcem pomôcť aj iným.“

Môžete priblížiť, v čom vám práca so svojou psychikou pomohla?

„Mal som obdobie, keď som bol v strese a neveril som si. Triasol som sa a nedokázal som sa sústrediť na to, čo budem hrať. Len som sa sústredil na to, aby už bolo po zápase a nejako som to prežil. Nedokázal som spraviť kľučku, zahrať štandardnú situáciu. Sotva som zo seba dostal priemerný výkon.