Šťastie nás opustilo, vravel vlani. Hámor sa vracia na Dhaulágirí

BRATISLAVA. Himaláje a hory sú jeho vášňou. Zasvätil im veľkú časť života. Hoci pred tromi rokmi ako prvý slovenský horolezec skompletizoval Korunu Himalájí a vyliezol na všetkých štrnásť osemtisícoviek, stále ho to tam ťahá.

Jeho túžba ďalej liezť tým nijako neutrpela.

Aj tento rok letí Peter Hámor späť a pokúsi sa vystúpiť na jednu z nich druhý raz. Náročnejšou cestou.

Paradoxne, je to posledná, na ktorej stál a na ktorú sa neúspešne pokúšal vyliezť aj vlani – siedma najvyššia hora sveta Dhaulágirí (8167 m).

„Chuť do lezenia máme rovnakú, ak nie ešte väčšiu,“ vravel vlani po návrate 55-ročný Hámor.

Už v roku 2017 pri výstupe na ňu spoločne s Michalom Sabovčíkom mal iný cieľ. „Chceli sme tam liezť novou cestou. Popri úvodnom výstupe severovýchodným hrebeňom sme mali v pláne liezť ešte jednu cestu, ale nevyšlo to, lebo sme nemali ani čas, ani podmienky," opisoval v roku 2017.

Prekážku zdolali, vrchol nie

Na vrchol Dhaulágirí vedie až pätnásť výstupových trás. Prvý výstup na Bielu horu sa podaril medzinárodnej expedícii 13. mája 1960.

Slovensko-rumunská výprava v zložení Peter Hámor, Michal Sabovčík, Horia Colibasanu a Marius Gane sa pokúsi o šestnástu – vedúcu na vrchol severozápadným hrebeňom.

„Nádherný priamy hrebeň začínajúci takmer jeden a pol kilometrovou skalnou bariérou zakončenou hrozivo vyzerajúcim vysunutým ľadovcom. Práve tento múr bol doteraz neprekonateľnou prekážkou a dôvodom, prečo je severozápadný hrebeň stále neprelezený,“ vysvetľoval Hámor vlani na svojej stránke.

Pred rokom sa mu s Colibasanum podarilo dostať nad ľadovec do výšky 6000 metrov. Boli plní optimizmu.

„Cesta sa pred nami často až zázračne otvárala a čím sme boli vyššie, tým bola logickejšia a ľahšia.