Skompletizoval tu Korunu aj stratil priateľa. Hámor skúša v Himalájach prvovýstup

BRATISLAVA. Je to len jedna z himalájskych osemtisícoviek. Nie je najvyššia, ani najnebezpečnejšia, no pre Petra Hámora má zvláštne postavenie.

Pred štyrmi rokmi ako prvý slovenský horolezec Peter Hámor skompletizoval Korunu Himalájí práve na Dhaulágirí (8167 m).

No v roku 2009 tu stratil aj blízkeho priateľa Piotra Morawského. Zrútil sa do 25-metrovej ľadovej trhliny. Lezeckí partneri Hámor s Piotrom Pustelnikom ho vytiahli, ale už ho nedokázali oživiť.

Hámor sa potom dlho Dhaulágirí potom vyhýbal, teraz sa na ňu vracia takmer rok čo rok s cieľom, aby dokončil cestu, ktorú videl ako možnú už v 2009.

Vášeň pre lezenie v Himalájach nemá o nič menšiu, hoci už stál na všetkých osemtisícovkách.

Plánujú novú cestu 

V roku 2017 pri výstupe na ňu spoločne s Michalom Sabovčíkom mali iný cieľ. „Chceli sme tam liezť novou cestou. Popri úvodnom výstupe severovýchodným hrebeňom sme mali v pláne liezť ešte jednu cestu, ale nevyšlo to, lebo sme nemali ani čas, ani podmienky," opisoval Peter Hámor v roku 2017. Vtedy vystúpili na vrchol normálkou.

Na vrchol Dhaulágirí vedie až pätnásť výstupových trás. Prvý výstup na Bielu horu sa podaril medzinárodnej expedícii vedenej Maxom Eiselinom – Kurtovi Diembergerovi, Petrovi Dienerovi, Ernstovi Forrerovi a Albinovi Schelbertovi 13. mája 1960.

Spolu s nimi na vrchol vystúpili aj dvaja nepálski výškoví nosiči, Nima Dorje a Nawang Dorje.

Slovensko-rumunská výprava v zložení Peter Hámor, Horia Colibasanu a Marius Gane sa pokúsi o šestnástu – vedúcu na vrchol severozápadným hrebeňom.

„Nádherný priamy hrebeň začínajúci takmer jeden a pol kilometrovou skalnou bariérou zakončenou hrozivo vyzerajúcim vysunutým ľadovcom. Práve tento múr bol doteraz neprekonateľnou prekážkou a dôvodom, prečo je severozápadný hrebeň stále neprelezený,“ vysvetľuje Hámor na svojej stránke.

Tento plán nosí v hlave od roku 2009. Vtedy zahynul Morawski. Okolnosti neboli v jeho prospech ani pri ďalších pokusoch. V roku 2017 so Sabovčíkom neboli vhodné podmienky a tak vyliezli na vrchol klasickou cestou.

Zlé počasie a pandémia

Pred dvomi rokmi už boli vo dvojici s Colibasanum nad ľadovcom vo výške 6000 metrov. Boli plní optimizmu.

„Cesta sa pred nami často až zázračne otvárala a čím sme boli vyššie, tým bola logickejšia a ľahšia,“ hlásil vtedy Hámor. Potrebovali pár dní dobrého počasia. Lenže silný vietor, ktorý fúkal nepretržite im opäť plány prekazil.

Vlani sa do Nepálu vrátili s rovnakým cieľom. Lenže nedostali sa ani pod samotnú horu.

Tento raz ich zastavili opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. Nepál zastavil všetky expedície. Hámor so Sabovčíkom stihli pred návratom na Slovensko iba aklimatizačné výstupy. Ako jedni z mála vlani v Himalájach vôbec liezli.

Tento rok to skúša Hámor v podstate už po piaty raz. V porovnani s minulými rokmi však v stene ubudlo snehu.

Pred týždňom sa horolezcom podarilo znova preliezť technicky najťažší úsek  – skalnú bariéru a previsnutý komín vstupnej veže hrebeňa.

Predpoveď počasia na najbližšie dni ich však otočila a museli sa vrátiť do základného tábora. Tam ich na dva dni uväznila snehová búrka. Okrem silného vetra priniesla aj veľa snehu.

V uplynulých dňoch sa vrátila trojica horolezcov do skalnej bariéry. Ich postup závisí od počasia. Colibasanu však zdieľal na facebooku video ako stúpajú do tretieho výškového tábora.

Demjánov Everest

Zoznam Slovákov na Dhaulágirí je krátky. Pred Hámorom a Sabovčíkom je na ňom jediné meno - Zoltán Demján.

Jeho prvovýstup juhozápadným pilierom alpským štýlom s Kazachmi Jurijom Mojsejevom a Kazbekom Valijevom v roku 1988 dokonca vyhlásila Medzinárodná horolezecká asociácia za svetový výstup roka.

"Dhaulágirí bol môj Everest," spomínal Demján pre SME.

"Bol to mimoriadny zážitok. Prvý raz som si uvedomil, čo to je, keď ľudia absolútne rešpektujú všetky prírodné princípy, keď priam splynú s kopcom a stanú sa jeho súčasťou. Tá výprava mi zásadne zmenila život. Nie ocenenie za svetový výstup roka, ale zážitok, ktorý mi sprostredkovala," približoval.

Po Demjánovi na Dhaulágirí nestál Slovák 29 rokov. Niežeby sa odvtedy o výstup na siedmu najvyššiu horu sveta žiadny nepokúšal. Okolnosti však boli nepriaznivé.

Jozefovi Kopoldovi znemožnili výstup viaceré lavíny a ratovať ho musel vrtuľník so záchranármi. Pred piatimi rokmi pod lavínou zahynuli Ján Matlák a Vladimír Švancár.

"Denne tam napadne aj vyše metra snehu a potom padá veľa lavín," opisoval Kopold.

Dhaulágirí sa hovorí aj Hora smrti, ale to platí takmer o každej osemtisícovke. "Ľahká osemtisícovka neexistuje," hovorí Hámor.

O náročnosti výstupu na Dhaulágirí svedčí to, že z osemtisícoviek bola predposlednou, na ktorej stál človek.

Pri pokuse o výstup na jej vrchol zahynulo už vyše päťdesiat lezcov.

"Vždy je pre horolezca najhoršia chvíľa, keď sa stane tragédia, ktorá sa ho priamo dotýka. To sú veci, ktoré by som nikomu neprial. V mojom prípade to bola smrť Piotra Morawského na Dhaulágirí v roku 2009 či Joëlla Brupbachera na Makalu 2011," spomínal Hámor.