Bol som pri najväčšom úspechu Slovana v histórii. Dodnes naň spomínam

Archívny článok pri príležitosti 55. výročia

S priateľom Rudom Hupkom sme sa po rokoch stretli v redakcii SME ako kolegovia. Dobrých desať rokov sme sa prakticky nevideli. Keď nie prvé slová, tak druhé určite smerovali do švajčiarskeho Bazileja 21. mája 1969, na finále Pohára víťazov pohárov Slovan Bratislava - FC Barcelona.

Zájazd si vtedy mohli dovoliť aj študenti. Súčasník neuverí - tri dni cesty vlakom nás vyšli na osemsto korún. Vreckové bolo desať švajčiarskych frankov, vstupenku na finále Pohára víťazov pohárov predávali za 13 frankov, mali sme ho v réžii (kurz bol vtedy približne desať korún za frank).

Tam nás išlo celé osemčlenné kupé, späť sme docestovali traja. Ostatní zostali na Západe. Kamarát do colného vyhlásenia, do kolónky, čo si veziete napísal: Pohár víťazov pohárov. Colníci to nepochopili, vytiahli nás z vlaku. Zvláštny zážitok.

Rusov sme tu už mali na pevno, ale ešte nás celkom neznormalizovali. Aj cestovať von cez cestovnú kanceláriu sa ešte dalo. Previerky, ako sme pochopili Poučenie z krízového vývoja, čiže čistky, sa začali o rok.

Náš Slovan

Pred päťdesiatimi rokmi som nechyroval, že mojím životným povolaním sa stane športová žurnalistika. Mojou literatúrou však boli knihy Imricha Hornáčka, články Igora Mráza, Bedricha Zagara, Jozefa Kšiňana.

Bol som, a aj som zostal, futbalovým priaznivcom bratislavského Slovana. Dnes by povedali, že zarytým, ja tvrdím - verným. A s odpustením, stále skôr nahnevaným, hoci sa tuším črtajú lepšie časy.

Príbeh, ktorý chcem vyrozprávať, patrí oslave veľkého výsledku a džentlmenstva fanúšikov. Do istej miery predurčil aj splnenie môjho sna, hoci som o futbale písal málo.

Bazilej je krásne mesto na švajčiarsko-francúzsko-nemeckom rozhraní. V strede Rýna je malý hraničný triangel. Nadnárodné, približne miliónové súmestie s miernou prevahou po nemecky hovoriaceho obyvateľstva nás hneď uchvátilo.

Dodnes zostalo v nás stelesnením čistoty. Už okolo tretej nás to ťahalo do okolia Štadióna svätého Jakuba. Vo velikánskej záhradnej reštaurácii sme spoznali českú dvojicu, manželov Honzu a Kateřinu.

Slovan prišli povzbudiť z Českých Budějovíc. Pili sme čierne pivo, šestnástku s takým uzatváracím patentom, aké malo mlieko v časoch môjho detstva - s bielym keramickým uzáverom na spružinu.

Pri otvorení to urobilo silné "pššš", ako šampanské. Išlo do hlavy. Akoby predtucha nevídaného.

Namyslení, potom kamarátski

Dobrú hodinu pred zápasom sme prišli na štadión. Švajčiari nás pokojne posadili zopár radov pod hrdých Kataláncov, fanúšikov slávnej Barcelony, spočiatku trochu povýšeneckých.