Peniaze? Nie, najväčší problém v slovenskom hokeji sú ľudia

So slovenským hokejom zažil obdobie slávy, aj roky trápenia a úpadku. Vrátane mládežníckych kategórií hrá v reprezentácii pätnásť rokov. Má striebro z majstrovstiev sveta 2012, na klubovej úrovni získal tituly v KHL, Švédsku i Česku. V hokeji toho zažil veľa, má rozhľad i skúsenosti. Obranca Dominik Graňák hovorí o tom, prečo slovenský hokej zaostáva za špičkou.

Upokojila sa atmosféra v slovenskom hokeji po nedávnych voľbách?

„Keď sa bavím s ľuďmi z hokejového prostredia, chceli by veriť tomu, že sa veci zmenia k lepšiemu, ale nie sú o tom presvedčení. Vládne trochu pesimistická a odovzdaná atmosféra. Ľudia akoby neverili, že sa v blízkej dobe môže niečo radikálnejšie zmeniť. Ja dúfam, že nemajú pravdu.“

Za nového šéfa hokejového zväzu bol zvolený Martin Kohút. Bol to dobrý výber?

„Keby som mal vo voľbách hlas, tak ho dám pánovi Kohútovi. Páči sa mi, že nie je z hokejového prostredia, snaží sa na veci pozerať viac manažérsky. Bol som na jednom stretnutí a počúval jeho vízie a stratégie. Prišlo mi to dosť zaujímavé. Teraz je ťažké odhadnúť, čo a v akom časovom horizonte môže zmeniť. Ale veľa vecí, ktoré som od neho počul, mi bolo sympatických a veľmi by som si prial, aby sa zrealizovali.“

Kým Kohút predstavuje zmenu oproti doterajšiemu vedeniu Igora Nemečka, do výkonného výboru zväzu boli vo veľkej väčšine zvolení zástancovia starej školy. O čom to vypovedá? Bojí sa slovenský hokej zmien?

„To je dobrá otázka a odpoveď je podľa mňa - áno. Do istej miery sa bojí. To neplatí len v hokeji. Celkovo sa na Slovensku bojíme väčších zmien a cudzích vecí, ktoré sú pre nás neznáme. Sme dosť tradiční, radikálnejšie zmeny sa u nás vo všetkých sférach presadzujú dosť ťažko. Keď sa bavíme o hokeji, zmenu potrebujeme. A potrebujeme ju výraznejšiu, ako by boli niektorí ľudia ochotní prijať. Na to, aby sme mohli dobehnúť uchádzajúci vlak, treba spraviť radikálnejšie rozhodnutia. A úplne súhlasím s tým, že máme vnútorný problém niečo meniť. Úcta k tradíciám a istá miera konzervativizmu mi vôbec nie sú proti srsti, práve naopak, pretože zďaleka neplatí, že všetko nové je lepšie ako staré. V hokeji, ktorý sa tak rýchlo mení, však jednoducho iná možnosť nie je. Ani kanadskí hráči by dnes neboli takí úspešní, keby hrali rovnakým štýlom ako pred desiatimi rokmi.“

Vyriešili teda voľby vôbec niečo? Neoddialili iba zmeny na neskôr?

„Uvidíme. Dúfam, že nie. Minimálne sa udiala aspoň nejaká zmena, je to prvý krok. Teraz bude hlavne na pánovi Kohútovi, aby urobil ďalšie kroky. Hoci sa bojíme zmien, na druhej strane sme náchylní k tomu, že keď sa už niečo rozbehne a ľudia vidia, že to funguje, dajú sa zlákať na druhú stranu. Len treba ukázať, že sa to dá robiť aj inak.“

Aký je podľa vás najväčší problém slovenského hokeja?

„Veľa sa hovorí o financiách, systéme. Možno som naivný a neviem, čo všetko treba na fungovanie hokeja či klubov, ale mne do veľkej miery príde ako problém ľudský faktor a naša mentalita.