Pálffy: Stále mám pred očami Demitrov dobrácky úsmev

Spomeniete si, kde ste sa s Demitrom prvý raz stretli?

"V Dukle Trenčín, tuším v sezóne 1991 - 1992. Ako junior začal trénovať s prvým mužstvom. Boli sme spolu aj v nasledujúcom ročníku, potom už každý išiel svojou cestou."

Neskôr ste sa schádzali v národnom tíme. Ktoré boli najsilnejšie momenty?

"Majstrovstvá sveta v Helsinkách 2003, kde sme vybojovali bronzové medaily. Paľo dal gól v zápase o tretie miesto s Českom. Tá obrovská radosť! A potom olympiáda vo Vancouvri 2010, tam hral famózne."

Aký bol hokejista?

"Vždy hral so srdcom. Chalan do boja na ľade aj do kabíny. Vedel povzbudiť mančaft. Mužstvo išlo za ním."

Hrali ste niekedy v jednom útoku?

"Nespomínam si. Ja som mal centra Jožka Stumpela, on mal svojich spoluhráčov, najčastejšie Gáboríka s Mariánom Hossom."

Pamätáte si ho z NHL?

"Akoby nie? Odohrali sme proti sebe desiatky zápasov. Najlepšie hral v tíme St. Louis Blues, patril medzi najlepších útočníkov NHL."

Od leteckej tragédie hokejistov prešli takmer tri mesiace. Myslíte na to niekedy?

"Stále tomu nemôžem uveriť, že Paľo už nie je medzi nami. Nechápem, ako sa to mohlo stať. Že klub nedostal najlepšie lietadlo, najlepších pilotov. Počas mojej kariéry v zámorí som pri cestovaní nikdy nezažil nič dramatické, ak nehovorím o bežnej turbulencii."

Ako ste prijali myšlienku exhibície?

"Keď sa ma tréner pýtal, či prídem, nezaváhal som ani na okamih. Paľa som si vždy vážil ako výborného človeka i hokejistu. Je dobré, že si pripomenieme kamaráta, s ktorým sme v národnom tíme dlhé roky hrali. Rád som hral na tejto exhibícii a kým budem hrať a vládať, prídem sem každý rok."

Čo sa vám objaví pred očami, keď počuteje meno Demitra?

"Stále mám pred očami ten jeho široký, dobrácky úsmev. Ja som ho snáď nikdy nevidel zamračeného - iba počas zápasu, keď sme s tímom Slovenska prehrávali. Taký bol Paľo."