Som šťastný, hovoril Fín po slovensky. Toto je najväčšie víťazstvo

ZVOLEN. Bol úplne vyžmýkaný. Stál skrčený, rukami sa opieral o kolená. Zdalo sa, že aj rozprávanie ho bolí.

„Som taký unavený, že som rád, že je koniec sezóny,“ zhrnul útočník Zvolena Marek Viedenský to, čo bolo zjavné aj bez slov.

„Dali sme do toho všetko, sme zničení, ale je neskutočný pocit, že sme to dokázali. Teraz nech trochu oslavujú ostatní. Ja si chvíľku oddýchnem, a potom budem pokračovať,“ pousmial sa.

Hokejisti Zvolena získali vo štvrtok slovenský titul, Poprad zdolali vo finálovej sérii 4:1 na zápasy. Ten posledný vyhrali 3:2.

Viedenský: Ozval sa iba Zvolen

Zvolen počas sezóny nemal žiadnu dlhšiu sériu prehier a bez ohľadu na ťažkosti šiel ako mašina. Vyhral základnú časť a ovládol aj play off, v ktorom popri dvanástich víťazstvách prehral len dva zápasy.

Kde sa v mužstve vzala taká sila? Ako zladiť hokejové zručnosti a rôzne povahy hráčov a poskladať ich do fungujúceho tímu, ktorý je ťažké zdolať? To je veľký kumšt. Ale vo Zvolene to dokázali.

Pri skladaní tímu často pomáhajú dobré vzťahy, referencie, vízia, ale i šťastie či náhoda. Príkladom toho je aj Viedenský. K Zvolenu v minulosti žiadne väzby nemal, roky pôsobil v zámorí či naposledy v Slovane Bratislava.

„V Slovane som bol veľmi rád, ale pred rokom nikto nevedel, čo s klubom bude. Prišla ponuka zo Zvolena. Nikto iný sa v tom čase neozýval,“ opisoval Viedenský svoju cestu do Zvolena.

Presviedčal ho aj Radovan Puliš, neskorší kapitán Zvolena a v minulej sezóne jeho spoluhráč v Slovane. A zabralo aj meno trénera Petra Oremusa, ktorého zažil v reprezentácii a počúval naňho dobré referencie aj od spoluhráčov, ktorých viedol.

„Boli pod ním veľmi spokojní. Mali sme pohodu v tíme a to bol základ,“ naznačil Viedenský.

Pri cudzincov ich zaujímal aj charakter

Podobné to bolo aj s Pulišom, ktorý je so Zvolenom spätý odmalička. Z klubu odchádza a stále znova sa doň vracia. Aj jeho vlani presvedčili plány trénera Oremusa, s ktorým často debatoval.

„Vedel som, ako chce mužstvo skladať. A vedel som, že bude mať obrovský potenciál,“ spomína Puliš.

Aký obrovský? „Rado mi už na začiatku sezóny povedal, že získame titul,“ priznal Oremus.

Skúsený kouč najskôr zháňal domácich lídrov a hráčov s väzbami na zvolenský hokej. Potom hľadal posily zo zahraničia.

„Na to, aby mančaft víťazil, musí v ňom byť súdržnosť, chémia medzi hráčmi,“ zhrnul základný predpoklad úspechu šéf zvolenského klubu Dušan Mráz.

„V tejto sezóne sme mali veľa odchovancov, to je základ. A cudzincov sme si vyberali svedomito, chceli sme poznať aj ich morálno-vôľové vlastnosti. Všetko sa naplnilo na sto percent, boli to chlapci, ktorí odovzdali pre tím všetko,“ pochvaľoval si Mráz, ktorý vo vedení klubu pôsobí už 26 rokov.

Bol pri všetkých troch tituloch Zvolena. A priznal, že sa mu uľavilo – najmä po tvrdom zákroku súpera na Mikka Nuutinena, po ktorom sa fínsky útočník zranil.

„Zlikvidovali ho a v ďalšom zápase by už nemohol hrať. Mali sme zranených štyroch úplne top hráčov a bál som sa, že ak dnes nevyhráme, sériu nedotiahneme,“ vravel Mráz.

Nuutinen: Toto je viac ako Spenglerov pohár

Nuutinen dostal v druhej tretine posledného súboja tvrdý hit spojený s nárazom do hlavy. Zápas nedohral. Po ňom však na ľad vyšiel a už sa spokojne usmieval.

„Som šťastný,“ hovoril po slovensky. „Bol to tvrdý hit, ale som v poriadku,“ doplnil.

Má tridsať rokov a doteraz nikde mimo Fínska nepôsobil. V minulej sezóne bol asistentom kapitána v tíme KalPa Kuopio. Titul so Zvolenom je však preňho výnimočný.

Zákrok na Nuutinena je vo videiu od času 4:05

„Je to moje najväčšie víťazstvo v kariére,“ tvrdí.

„Vyhral som síce Spenglerov pohár vo Švajčiarsku, ale to je jeden turnaj, štyri či päť zápasov, jeden týždeň. Na tomto sme pracovali deväť mesiacov. Bola to dlhá jazda, ale výsledok stojí za to,“ rozoberal Nuutinen.

Bol najproduktívnejším hráčom Zvolena v sezóne. A aj on hovoril o sile tímu.

„Mal som dojem, akoby sme mali tri prvé útoky. V každom inom tíme by naša tretia formácia mohla byť prvou. Mali sme veľmi dobre poskladaný tím, dobrých trénerov a tímového ducha. To bolo hlavné. Nehovoríme všetci rovnakým jazykom, ale každý ovládal reč hokeja,“ prirovnal Nuutinen.

Napriek ostrému zákroku v zápase si trúfal aj na majstrovské oslavy.

„Myslím, že mám ešte vo vrecku pár tromfov, ale je to môj prvý titul, tak pôjdem s prúdom,“ usmial sa.

Oremus sa tešil na každý deň

Zvolen nebol silný len na ľade, ale aj na striedačke – aj vďaka Oremusovým asistentom Andrejovi Podkonickému a Andrejovi Kmečovi.

V lanskej sezóne bol Podkonický vo Zvolene hlavným trénerom, väčšinu ročníka sa o túto pozíciu delil s kanadským koučom Donom Nachbaurom. Nech však skúšali čokoľvek, tím nefungoval. Po základnej časti bol až na šiestom mieste, hoci sa pred sezónou hovorilo o titule.

Podkonický vtedy kritizoval to, akou cestou sa klub vybral pri skladaní tímu.

„Šli sme cestou, že najskôr legionári. Potom už Slováci neboli k dispozícii. Ani partia nebola ideálna. V podstate som už od začiatku sezóny vedel, že to asi dobre nedopadne,“ vravel Podkonický pre MY Zvolen.

Keď pred rokom dostal ponuku byť Oremusovým asistentom, váhal. Napokon však súhlasil. A fungovalo to skvele.

„Som rád, že som prijal ponuku zo Zvolena, Oremus je výborný človek i tréner. Mal som zaujímavú ponuku aj počas sezóny, ale povedal som si, že ostanem. Som rád, že som sa tak rozhodol," pochvaľoval si teraz Podkonický.

„Stretla sa tu veľmi dobrá partia ľudí. Tešil som sa na každý deň s nimi,“ naznačil Oremus. Bol dojatý, oči sa mu leskli.

„Viete čo? Ja mám svoju rodinu, manželku, tri krásne dcérky, rodičov, brata... A potom je táto udalosť,“ hovoril o zvolenskom titule. V klube ostáva aj na budúcu sezónu.