Piatok, 18. júna, 2021Meniny má Vratislav
Radosť hráčov HKM Radosť po zisku titulu v Tipos extralige. (Autor: TASR)
Juraj Berzedi|7. máj 2021 o 12:00

Oslavy? Už nech sedím v kabíne.

ZVOLEN. Na majstrovstvách sveta v Helsinkách 2012 ho vo štvrťfinále zákerne fauloval Kanaďan Ryan Getzlaf a poškodil mu koleno.

Odvtedy hral dve sezóny so sebazaprením. Aj na svetovom šampionáte v Minsku 2014, po ktorom nasledovala bežná artroskopia. Po pár týždňoch sa cítil lepšie.

Ale nepríjemná infekcia všetko pokazila. Koleno stuhlo, stvrdlo a začal sa boj o prežitie. Za pár dní schudol trinásť kilogramov. Mal horúčky okolo 39 stupňov a pulzujúce bolesti.

„Bolo to na hrane. Nezaberali mi antibiotiká a infekciu nie a nie dostať z tela von. Za mesiac mi koleno šesťkrát vyplachovali a absolvoval som šesť artroskopií. Už som nevedel, čo mám robiť. Stále som sa modlil. Zabrali mi až tretie antibiotiká,“ priznal hokejista Juraj Mikúš.

Problémy s kolenom však pretrvávali a na dva roky musel prerušiť sľubne rozbehnutú kariéru. Pomohla mu až operácia v USA, po ktorej sa vrátil do súťažného diania.

Odvtedy odohral už piatu sezónu. Jeho netradičný príbeh má momentálne rozprávkový záver, keď so Zvolenom získal slovenský titul. Vôbec prvý vo svojej kariére.

Juraj Mikúš z HKM Zvolen po strelenom góle. (Autor: TASR)

Čo prežívate?

Je to fantázia. Cítim únavu a radosť.

Dva roky ste nehrali hokej, teší to o to viac?

Tie dva roky? Stalo sa a nechcem sa k tomu príliš vracať. Človek stratil status v hokeji, ale nič iné vám neostáva, len bojovať. A to celý život. V hokeji i v živote. Viem, že to nie je jednoduché, ale nesmiete to vzdávať.

Počas náročného obdobia ste rozmýšľali, že s hokejom skončíte. Sú aj tieto pocity zadosťučinením, že ste tak neurobili?

Mám rád samotný hokej a to bol môj cieľ, aby som sa ešte vrátil. A to, kde či s kým vyhráte alebo nevyhráte je aj o šťastí, aby ste boli v správny čas na správnom mieste.

Snažím sa hrať naplno, v zápasoch kolená nevnímam, necítim. Musím sa však lepšie rozcvičiť, to mi trvá dlhšie ako ostatným.


Juraj Mikúš

Play off je vždy veľmi náročné. Nepociťujete žiadne bolesti?

Snažím sa hrať naplno, v zápasoch kolená nevnímam, necítim. Musím sa však lepšie rozcvičiť, to mi trvá dlhšie ako ostatným. Mám 34 rokov a play off je pre nás starších už náročnejšie. Na druhej strane, hrali sme to hlavou. Mali sme to dobre vyskladané, rýchlych hráčov aj centrov, ktorí to podržali a hrali zozadu.

Čo rozhodlo, že ste získali so Zvolenom titul?

Sezónu sme mali takú, že sme často neprehrávali dva zápasy sa sebou. Vo februári sme však mali krízu. Nehrali sme taký hokej, aký by sme mali. Mali sme pohovory. Napokon skvelý záver základnej časti rozhodol, že sme v play off začínali doma.

Aj keď to bolo dlho bez divákov, stále je to výhoda. Rozhodla tiež skvelá partia, ktorá sa tvorila aj výsledkami. Boli tu dobré charaktery, nikto nebol odskočený. A tréneri, ktorí nám verili.

Bola to najlepšia partia, akú ste v kariére zažili?

Prirovnal by som ju k partii, ktorú sme vytvorili v reprezentácii na majstrovstvách sveta 2012, na ktorých sme získali strieborné medaily. Aj tam už na začiatku bol výborný kolektív, ktorý sa dotváral výsledkami. Sú tam viaceré paralely. Aj vtedy sme si navzájom priali.

Mali sme famózneho brankára – vtedy Jána Laca, teraz Robina Rahma. To je totálny základ. Mali sme aj výborných trénerov – vtedy Vladimíra Vůjtka, teraz Petra Oremusa. Obaja boli väčšinou pokojní a nenakladali hráčom po zápasoch. Nechalo sa to interne v šatni.

Celý trénerský triumvirát Petra Oremusa s Andrejom Podkonickým a Andrejom Kmečom pôsobil súdržne. Ako to vnímali hráči?

Aj keď tréner Oremus bol hlavný, trénerský tím držal veľmi pri sebe. Sú to výborné charaktery, bola s nimi dosť často aj zábava. Kabína fungovala výborne a oni tomu dodali ešte kvalitu navyše a aj vďaka nim sme vyhrali.

Je to váš prvý titul v kariére. Chutí viac ako strieborná medaila zo svetového šampionátu?

To je ťažké povedať. Šampionát bol už pred deviatimi rokmi, ale vždy, keď niečo vyhráte, je to krásne. Neporovnával by som to a ani by som to nedával vyššie, či nižšie. Momentálne som najmä rád, že už je koniec sezóny.

Ešte vás čakajú oslavy. Aké budú?

Stále je pandemická situácia, budeme sa snažiť byť zodpovední. Teraz cítim veľkú únavu a teším sa do kabíny, keď si sadnem.

Budete pokračovať vo Zvolene aj ďalšiu sezónu?

Zatiaľ sa vedenie vyjadrilo, že sa uvidí až po sezóne. Chcel by som ostať vo Zvolene, ale bude to záležať, ako sa k tomu postavia kompetentní. 

Juraj Berzedi píše o futbale, ktorý dlhé roky hrával, hokeji, lyžovaní, atletike a vodnom slalome. Ako reportér sa zúčastnil na EURO 2016 vo futbale, aj na zimných olympijských hrách v Pjongčangu 2018. Reportérsky zachytil dianie na troch majstrovstvách sveta v hokeji (2017, 2018, 2019), pravidelne cestuje na Svetové poháre v alpskom lyžovaní a bol aj na dvoch svetových šampionátoch (2017, 2019).

Súvisiace články