Ondřej Novotný: Do tohto projektu vkladám 150 % svojej energie (rozhovor)

Ondřej Novotný sa moderovaniu a komentovaniu kontaktných športov venuje už sedemnásty rok. Spolu s Pavlom Nerudom stojí za vznikom prvej Česko-Slovenskej reality show O₂ OKTAGON VÝZVA.

Ako ste sa dostali ku kontaktným športom.

Bol som hráč hádzanej, ktorý sa zranil. Hral som za národný tím do 21 rokov, ale potom som sa fyzicky odrovnal. V tú chvíľu som začal pracovať v televízii ako športový komentátor a jedna z prvých vecí, ktorú som začal komentovať, boli bojové športy, konkrétne box. To bol február 1999 a vlastne o mesiac neskôr som natáčal prvú reláciu o thajskom boxe, o pár mesiacov na to o ultimátnych zápasoch a už mi to zostalo.

Aká bola cesta k moderovaniu?

Bol som študentom fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovy a stále som sa zaujímal o všetky športy, mal som všeobecný prehľad. Začal som chodiť po všetkých možných televíziách, kde mi hovorili, že nie som dosť dobrý. Pýtali sa ma, ako som sa to naučil, že či mám nejaké skúsenosti. Hovorím, že žiadne a proste to viem, až mi v januári 1999 dal, teraz už môj kamarát, Jiři Mejstřík šancu komentovať Australian Open. Keď sa to skončilo, zavolal mi, že naozaj komentujem celkom dobre, a že môžem zostať.

Potom prišiel prirodzený prechod ku MMA.

V tom čase bolo UFC ešte veľmi ďaleko, vlastne sa iba rozbiehalo, takže o tom ľudia príliš nevedeli. Skôr sa sledovali zápasy K1. V Čechách, ako aj na Slovensku, bola slušná základňa thajského boxu. Pomaly sa začínali robiť väčšie turnaje a ultimátne zápasy boli trocha pod ´poklopom´, ale natáčal som takých osem turnajov ročne.

S MMA ste začali v Eurosporte, teraz si ultimátne zápasy môžeme vychutnať aj v televízii NOVA SPORT.

Čo sa týka Eurosportu, tak pre nich komentujem od roku 1999. Teraz som skončil, pretože zanikla moja relácia ´Fight Club´, ktorú som moderoval 18 rokov, čo je zaujímavé, pretože ľudia, ktorí sa narodili v roku 1999 a sú už teraz dobrí bojovníci, tak ja už som vtedy komentoval. Samozrejme sen posledných rokov bol dostať UFC na obrazovky českých a slovenských televízií. Tak som začal spoločne s Honzom Radejom tento sen naplňovať tým, že sme jazdili na turnaje. Nakoniec sa nám podarilo presvedčiť Nicholasa Shakinovského a európskeho prezidenta UFC, aby predali práva za pomerne málo peňazí. Vďaka Honzovi Radejovi sa nám podarilo presvedčiť Novu a myslím si, že od prvých turnajov sú reakcie fantastické. Pre mňa je každý turnaj sviatok a som rád, že pri tom môžem byť.

Ako to vyzerá so sledovanosťou? Vieme, že väčšina turnajov je v Amerike, čiže sa u nás vysielajú až po polnoci.

Sledovanosť na NOVA SPORTe sa nemeria, takže je to ťažké odhadnúť. Pre mňa sú ale dôležité reakcie, či už Novy, ktorá si chce tento šport udržať za každú cenu, cíti ten obrovský nárast a záujem divákov a druhá vec je, že keď dáte nejaký príspevok, tak to má oveľa viac videní, ako nejaký futbalový zápas. Behom roka a pol, čo vysielame UFC, si to ľudia našli. Je to presne tak, ako sme predpovedali a ako som vo svojom prvom rozhovore uviedol, že ´uvidíte, o rok bude mať každý svojho obľúbeného fightera´, tak presne takto to je a som rád, že to takto rastie.

Je to ťažšie moderovať takto v noci, alebo si to viac užívate?

Ja mám veľkú výhodu, že nie som žiaden spáč a nevadí mi akékoľvek pracovné vyťaženie. Cez deň môžem normálne pracovať a v noci si pustím ten turnaj, pozerám sa na predzápasy, aby mi niečo neutieklo a o štvrtej začína priamy prenos, ktorý končí o siedmej. Potom často ani nejdem spať, aby som sa mohol venovať žene. Môj sen je, aby to bolo také populárne, žeby som chodil po svete a komentoval z miesta.

Ktoré turnaje ste osobne navštívili?

Bol som na turnajoch v Európe, v Amerike zatiaľ nie. Bol som v Berlíne, vo Švédsku, kde bolo 40 tisíc ľudí.

Na svojej stránke ´Fight Club News´ robíte aj analýzy zápasov, pričom dávate rady aj ´tipérom´. Aká je vaša úspešnosť?

Musím povedať, že zo začiatku som mal úspešnosť nejakých 66 percent, čo bolo slušné, ale v poslednej dobe je to, hlavne na hlavnej karte, veľmi ťažké. Veľmi sa to vyrovnalo a okrem Demetriousa Johnsona a Joanny Jedrzejczyk tu nie je žiaden šampión, ktorý by vedel titul podržať aspoň dva-tri zápasy. Je to nepredvídateľné a ak chce dať človek na tiket viac ako dva zápasy, tak ho väčšinou nevyhrá.

Čo si myslíte o novom vedení UFC a o fighterskej únii? Čo si od toho sľubujete?

To, že sa UFC predalo, bol asi najlepší ťah majiteľov a ruka v ruke s predajom okamžite vznikla únia zápasníkov, čo sa dalo taktiež očakávať. Každý väčší šport v Amerike ju má. Určite sa to nečakalo tak skoro, ale ten predaj dodal zápasníkom odvahu. Tí noví ľudia sú pre nich cudzí ľudia a myslím, že sa toho chopili v pravú chvíľu, kde si môžu vyrokovať ďaleko lepšie podmienky.

Myslíte si, že bojovníci nie sú dostatočne ohodnotení?

Každý pracujeme za toľko, za koľko sa dohodneme. Takéto reči osobne nemám rád, lebo keď sa dohodnem, že budem moderovať niekde za tisíc euro, tak mi to je jedno, či sú schopní zaplatiť 10 tisíc euro.

A čo Reebok deal?

Je to podobná vec. V Amerike sú ľudia biznismeni a vidia ako sa biznis chová. Nemôžem povedať, žeby som z toho bol nadšený, ale tí figheri majú stále možnosť nepodpísať zmluvu s UFC a majú možnosť ísť do inej organizácie.

Myslíte si, že je tu organizácia napr. Bellator, ktorá má možnosť dostihnúť UFC?

Vždycky je tá šanca. Nikdy nehovor nikdy a Bellator ponúka veľmi zaujímavú platformu. Dnes to vyzerá ako náskok, ktorý sa nedá nikdy dohnať, o rok to môže byť naopak.

V UFC máme jediného zástupcu, je ním Viktor Pešta. Čo hovoríte na jeho posledný zápas s Marcinom Tyburom?

Škaredý zápas pre nás, nádherný zápas pre Poliaka. Bol úplne iný, v živote som ho nevidel takto boxovať, pohybovať sa ľahko na nohách. Myslím, že to strašne ovplyvnil fakt, že spolu sparovali, trénovali. Tybura videl, že na Viktora má a bol strašne sebavedomý. Oproti poslednému zápasu v UFC to bol totálne iný človek. Bohužiaľ u Viktora nevidím vôbec žiadne zlepšenie v postoji. Musím povedať bohužiaľ, pretože je Viktor v UFC už dosť dlho a za sebou má dosť kvalitných kempov a nekonečných sparingov. Obetuje pre to všetko, ale aj tak sa to nedarí nikam posunúť.

Z posledných štyroch zápasov má Viktor tri prehry. Vidíme ešte nejakú budúcnosť v UFC?

Viktor má po zápase stopku na pol roka, takže uvidíme. Výhodou je, že sa UFC stále rozširuje a ťažkých váh je málo. V tomto zápase podal Viktor najhorší výkon, nepredviedol vôbec nič. Staré UFC by ho asi ´vylialo´, pretože túto možnosť má v zmluve. Nové vedenie mu asi šancu dá, pretože sa potrebuje rozširovať a potrebuje východný trh a Viktor stále zastupuje 15 miliónov ľudí.

Kedy uvidíme UFC aj v našich krajinách?

Oni sa môžu rozhodnúť hoci kedy. Ak to dajú do O₂ Arény v Prahe a oznámia, že bude turnaj na konci roka, 17 tisíc lístkov sa ihneď vypredá. Každý príde na turnaj a na lacné pivo do Prahy.

Kto z našich zápasníkov má reálnu šancu dostať sa do UFC?

Zo Slovákov je to stabilne Ivan Buchinger, ktorý tam už mal byť dávno. Ivan má podmienky, s ktorými je spokojný v M-1, ale verím, že jeho vyjednávacie šance sú väčšie ako na 8 + 8 tisíc štartovného. Blíži sa tomu Tomáš Deák. Tomáš je zápasník, vyhovuje mu FIGHT NIGHTS. Tá atraktivita a rýchlosť zápasov je v UFC stále niekde inde, ale Tómaš postupuje míľovými krokmi. Attila by bol pre UFC typický bojovník. Je to postojár, strašne zaujímavý zápasník, ale myslím si, že sa to už zrejme nestane.

Z Českého trhu asi najviac Jiří Proházka, ale ten je absolútne spokojný v Rizine, takže má ešte čas a bolo by hlúpe tam teraz chodiť, lebo by nedostal také peniaze. Ďalšie meno nevidím.

Na nedávnej olympiáde ste získali zlatú medailu v jude, získal ju Lukáš Krpálek.

Je to fantastická kariéra, Lukášovi to strašne prajem. Je to mesiac, ktorý už asi v živote nezažije, narodil sa mu syn, k tomu zlatá olympijská medaila.

Veľa judistov prechádza do MMA. Vidíte túto možnosť aj u Lukáša?

Samozrejme to v nejakých článkoch a otázkach stále nadhodíme, ale myslím si, že sa to nikdy nestane. Ak by do MMA prešiel a podarilo by sa mu vytvoriť slušný rekord, určite by ho do UFC vzali, ale nemyslím si, že by to bolo pre neho. Súťaží v najťažšej váhovej kategórii a tam sú obrovské ´bomby´, na ktoré nie je zvyknutý. Možno je aj dobré ak do toho nepôjde.

Veľa bojovníkov MMA vzišlo zo zápasníckeho prostredia. Čo hovoríte na fakt, že sa uvažuje o vylúčení zápasenia z olympiády?

Môžeme si povedať, že vylúčenie zápasenia z olympiády je hlúposť. Olympiáda je politická záležitosť, čo si budeme nahovárať. Sú tam športy ako synchronizované plávanie a neviem čo ešte. Mne sa to čí ďalej tím menej páči.

OKTAGON VÝZVA. Zrejme najväčší MMA projekt v Česko-Slovensku. Ako vznikal?

Ja mám obrovskú výhodu v tom, že o čom som ja sníval, to Palo Neruda zhmotňoval niekoľko rokov dozadu, a keď to mal už pred finálovým zhmotnením, tak prišiel za mnou a ponúkol mi v tom účasť. Nakoniec sme sa dohodli aj viacerých veciach, takže je to teraz náš spoločný projekt. Pre mňa je to naozaj radosť, že ma oslovil a snažím sa do toho vložiť 150 % energie. Je to obrovský projekt, je to novinka, na ktorú máme iba jeden pokus, takže hneď ten prvý musí byť dobrý, pretože tomu venujeme dni, noci, svoje životy a veríme, že to všetkých zaujme.

Čo hovoríte na výber bojovníkov, trénerov?

Ja som spokojný. Nie všetci boli prvá voľba, ale sú tu ľudia, ktorí to chceli robiť a to je pre mňa to najdôležitejšie. Niektorí nám z rôznych dôvodov pozvánku neprijali a ja verím, že po odvysielaní show, budú mať veľa dôvodov toto rozhodnutie ľutovať. Za chalanmi, ktorých sme si vybrali stojíme na 100 %.

Aké sú vzťahy medzi českými a slovenskými bojovníkmi?

Chalani sa medzi sebou poznajú, takže ten vzťah je relatívne blízky. Je to pre nich niečo nové, takže deň za dňom zisťujú, o čo vlastne bojujú. A keď sa stávajú hviezdami, pričom sme ešte neodvysielali ani minútu, to chápu stále viac. Verím, že keď bude prvá séria úspešná, tak v tej druhej reality šou prinesie to, čo ľudia očakávajú, fighteri sa budú milovať, ´hejtovať´ a podobné veci.

Prejdime k vášmu osobnému životu. V minulosti, ešte na zimnej olympiáde v Soči, ste mali konflikt s moderátorskou dvojicou Bosák – Záruba. O čo tam šlo?

Nemám problém ani s Bosákom, ani so Zárubom, myslím, že sú to dvaja z najlepších ľudí a mám ambíciu počítať sa medzi nich, pretože si vážim aj svoju prácu. Čo sa mi ale hnusí na ČT je ta ´predposratosť´ na olympijských hrách, ako nosí každý to oblečenie, to mi príde nechutné. Nepáči sa mi, že tie rozhovory sú fanúšikovské, nie je to žurnalistika. Robert Záruba dával nedávno rozhovor, a keď povedal, že by k nim ľudia nechodili, kedy boli tie rozhovory nepríjemné, tak to bola jedna z najsmutnejších vecí, ktoré som od neho zaznamenal a je to taká rezignácia, ktorá ma u týchto legiend žurnalistiky mrzí. Ja ich uznávam a budem uznávať, ale zároveň sa nebojím povedať, že je tam, špeciálne v Českej televízii, veľa ľudí, ktorí tento obor kazia a ktorí už dávno mali vyletieť oknom.

Považujete sa za ich nástupcu, alebo konkurenta?

Mne Česká televízia, po všetkom, čo som o nich povedal, nedovolí ani prekročiť prah, alebo možno aj áno... Takto, ja pre nich som nič a nevadí mi to. Oni pre mňa sú, a vždycky boli, výzva priblížiť sa im, prekonať ich, byť lepší profesionál. V tomto si myslím s nimi zvádzam celkom zaujímavý súboj.

Zmenilo sa niečo na tejto olympiáde?

Túto olympiádu veľmi nesledujem, pretože všetko dávam do môjho sna, čo je O₂ OKTAGON VÝZVA. Jediné, čo môžem povedať je, že máme najhnusnejšie oblečenie ´ever´, je to proste hanba, hnus.

Okrem práce okolo MMA ste dostali aj inú zaujímavú ponuku.

Presne tak, dostal som šancu moderovať show ´Robinsonov ostrov´, ktorý je voľne inšpirovaný ´survivorom´ (boj o prežitie pozn. red.). Je to najväčšia, najdrahšia reality šou na svete a ja som neskutočne rád, že ma NOVA vybrala. Boli to dva mesiace najintenzívnejšieho životného zážitku, po ktorej som skočil do ďalšej reality show. Takže ja, ktorý som reality show vôbec nevyhľadával, tým zrazu žijem tri mesiace. Tie dva mesiace na Filipínach boli pre mňa neuveriteľná škola, neuveriteľná radosť, ale taktiež neuveriteľná záťaž.

S Palom Nerudom počas natáčania OKTAGON VÝZVY