Ako vyzerá plánovanie trasy?
Prvý krok plánovania stojí na tom, čo povie generálny riaditeľ, ktorý uzatvára zmluvy s jednotlivými mestami. Keď mi tie mestá oznámi, tak si otvorím mapu a začnem premýšľať. Bol som cyklistom aj trénerom a detailne poznám slovenské cesty. Začnem etapy plánovať.
Ak budú majstrovstvá sveta napríklad veľmi kopcovité, tak aj my robíme čo najťažšiu trať. Keď budú menej kopcovité, tak pripravíme ľahšiu trať.
Navštívime jednotlivé mestá, kontrolujeme stav vozoviek. Dnes je to zjednodušené cez google mapy, ale potom to musíme fyzicky prejsť dva- či trikrát. Napadne nám, kde dáme prémie. Až nakoniec vznikne trať.
Radíte sa aj s cyklistami?
Radíme sa. Kedysi bola cyklistika takmer v každom meste na Slovensku. A v každom meste je nejaký cyklista. V Bardejove poznám Petra Beňu. Volal som mu, prešli sme si spolu celé okolie. Niekedy trochu šijeme trasu aj na favoritov. Musíme brať do úvahy viacero vecí.
Máte ohlasy aj od aktívnych cyklistov?
Samozrejme. Z posledného ročníka Julian Alaphilippe bol prekvapený, aká bola trasa náročná. Etapy sme vyskladali tak, že aj oni sa vyjadrili, že to bolo veľmi náročné.
Alpské etapy na Slovensku neurobíme. Máte však zaujímavé stúpania či miesta, kde by ste chceli v budúcnosti mať etapu?
Je ich viac. Slovensko je rozmanité a krásne. V každom kraji mám svoje obľúbené miesta. Spomeniem napríklad Dobšinský kopec. Dlhé, fantastické stúpanie.