Ako by ste zhodnotili vystúpenie slovenských vodných slalomárov na olympiáde?
„Boli tu obrovské pozitívne emócie. Nedá sa povedať, že by niekto nezvládol svoju úlohu, ale sme, samozrejme, aj trochu sklamaní, pretože Jakub Grigar aj Janka Dukátová mali na to, aby mali medailu. A dokonca mali aj na zlato, preto je to trochu zmiešaný pocit. Ale máme opäť pre Slovensko zlatú a striebornú medailu. Celkový výsledok je preto veľmi dobrý.“
Dá sa na základe týchto výsledkov povedať, že vaša generácia má úspešných nasledovníkov?
„Určite sa to ukázalo a verím, že aj vďaka tomu budeme mať doma naďalej dobrú podporu, aby nielen títo nasledovníci, ale aj ďalšia generácia, ktorá príde po nich, mohla pokračovať v skvelých výsledkoch.“
Vy ste tu v Riu boli v úplne novej pozícii. Všetko ste sledovali z tribúny. Ako ste povzbudzovali?
„Snažil som sa zapadnúť do kolektívu a trúbil som z plných síl. Bral som to zodpovedne. Dúfam, že to trochu urobilo atmosféru pre našich pretekárov. Som rád, že som mohol povzbudzovať v takej skvelej skupine, akú sme vytvorili. Aj napriek všetkému by som tu oveľa radšej štartoval na vode, ako povzbudzoval.“
Aký si odnášate pocit z olympiády v Riu?
„Bola pre mňa inšpiráciou a naozaj veľkou. Doma sa znova pustím s chuťou do tréningu.“
Keď ste sledovali súťaže, nelákalo vás to na vodu? Nerozmýšľali ste, že by ste si požičali loď a prešli si olympijskú trať?
„I napriek všetkým pozitívnym veciam, ktoré som tu zažil, si myslím, že náročnejšia trať by divákom ponúkla väčšie emócie a celkovo by to bolo oveľa väčšie plus pre náš šport. Ja sám oveľa radšej jazdím na náročných vodách, takže dám prednosť skôr kanálu u nás v Čunove.“
Vy ste tu v Riu absolvovali aj rokovania s rôznymi funkcionármi. Môžete z nich niečo prezradiť?