Od slepoty k olympijskému zlatu. Zomrel športovec Steven Holcomb

Počítačový geek, ktorému nevadí ani priateliť sa s hollywoodskymi hviezdami.

Takými slovami sám seba opísal Steven Holcomb (14.4.1980 - 6.5.2017). Napriek tomu, že sa počas života potýkal s rôznymi psychickými i fyzickými ťažkosťami, sa stal športovcom svetového formátu.

Jeho život bol stelesnením bobovej dráhy, metaforicky opisuje Guardian. Mal problémy s alkoholom, trpel depresiami, pokúsil sa o samovraždu. Neskôr takmer stratil zrak - a potom doviedol svoj tím k olympijskej výhre v disciplíne, v ktorej Američania nezvíťazili vyše šesťdesiat rokov.

Riadiť pocitom

Rodák z osemtisícového Park City v americkom štáte Utah sa na lyže postavil už ako dvojročný, ako šesťročný lyžoval súťažne.

Podstatnú časť mladosti trávil v Lake Placid v štáte New York - pôsobil tak vlastne na jediných dvoch miestach v krajine, kde bola vybudovaná bobová dráha.

Ako mladík vyskúšal futbal, basketbal aj bejzbal, v národnom tíme začal kariéru bobistu v roku 1998. Na olympiádu sa po prvý raz kvalifikoval v roku 2006 v talianskom Turíne.

Jeho vzostup v športovom svete však prišiel v čase, keď sa začali aj jeho zdravotné problémy. Trpel degeneratívnym ochorením oka - chorobou, z ktorej takmer oslepol.

“Dokázal som riadiť boby bez toho, aby som videl,” povedal neskôr v rozhovore pre CBS News. “Jednoducho sa naučíte riadiť pocitom.”

S démonmi bojoval sám

Jeho zrak sa však naďalej zhoršoval. Laserová operácia nepomohla, čoskoro už neexistovali ani kontaktné šošovky, ktoré by jeho videnie zlepšili. Lekári mu odporúčali transplantáciu rohovky, tú však odmietol - po operácii by totiž musel prestať športovať, akákoľvek kolízia by mohla spôsobiť narušenie oka.

Cítil vtedy absolútnu beznádej, napísal neskôr vo svojej autobiografii But Now I See: My Journey from Blindness to Olympic Gold (No teraz vidím: Moja cesta od slepoty k olympijskému zlatu). V roku 2007 sa raz v noci rozhodol užiť lieky na spanie a zapiť ich Jackom Danielsom.

“Tak, ako pri mojej slepote, aj s týmto démonom som sa rozhodol bojovať sám,” napísal vo svojej knihe. “Bez toho, že by som o tom niekomu povedal alebo hľadal pomoc.”

Neskôr v roku 2007 podstúpil novú procedúru - za dúhovky mu nastálo umiestnili kontaktné šošovky a zrak sa mu zlepšil.

Zlom v jeho kariére nastal o tri roky neskôr. Na Olympijských hrách vo Vancouvri so svojim tímom pre Američanov vybojoval zlato - po celých 62 rokoch, kedy Spojené štáty v disciplíne nevyhrali. Holcombov štvorčlenný tím vtedy Nemcov porazil o 38 stotín sekundy.

“Žiadnych ďalších 62 rokov,” povedal vtedy podľa New York Times. “Pretočili sme hodinky. Odteraz to bude každé štyri roky.”

Členovia jeho tímu o ňom hovorili ako o mužovi, ktorý je na verejnosti vždy dobre naladený a šťastný. Typickým preňho nebol len úsmev, ale aj špecifický tanec.

Športovca jeden rok kolegovia nahrali na každej zastávke svetového pohára - a náladu tak takzvaný “Holcy Dance” zlepšoval nielen športovcom, ale aj ich fanúšikom na sociálnych sieťach.

Pretočil hodinky

V roku 2014 na olympiáde v Soči zlato Američania nezískali - vybojovali však dve bronzové medaily.

Steven Holcomb mal štartovať aj na budúcoročných Olympijských hrách.

“Celá olympijská rodina je šokovaná a zarmútená z neuveriteľne tragickej straty Stevena Holcomba,” napísal na oficiálnej stránke amerického olympijského tímu Scott Blackmun. “Steve bol úžasný športovec a ešte lepší človek. Jeho vytrvalosť a úspechy boli inšpiráciou pre nás všetkých.”