"Prioritne musíme začať stavať v Bratislave," hovorí prezident slovenského futbalu. V hre traja záujemcovia.
BRATISLAVA. Nový prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik tvrdí, že každé hlavné mesto potrebuje dôstojný stánok pre svoju reprezentáciu a Bratislava nie je výnimkou.
Šéf hnutia je vo funkcii iba necelé dva mesiace a podľa vlastných slov potrebuje čas na zorientovanie sa v pálčivej problematike okolo výstavby Národného futbalového štadióna (NFŠ), ale jednu vec považuje za zásadnú a nemeniteľnú.
Prioritou je Bratislava
"Prioritne musíme začať stavať v Bratislave, lebo v nej momentálne nemáme štadión zodpovedajúci medzinárodným štandardom. Zastávam názor, že každé hlavné mesto musí mať svoj štadión. Ak by ho Bratislava ako mesto, prípadne nejaký jeho klub mal, potom môžeme uvažovať nad výstavbou ďalšieho v inej lokalite. Inak toto riešenie neprichádza do úvahy," povedal pre TASR Kováčik. Situácia okolo NFŠ má dlhú históriu a nejasnú budúcnosť.
Stánok s kapacitou 35.000 miest mali pôvodne otvoriť v prvom polroku 2009, dodnes však stojí na jeho mieste ruina Tehelného poľa, ktorá chátra. Miestami svitalo na dobré časy po tom, ako vláda 8. júla 2009 na svojom zasadnutí schválila postupné vyčlenenie sumy 69.120.000 eur zo štátneho rozpočtu na výstavbu NFŠ pre minimálne 20-tisíc divákov s tým, že investorom bude mesto Bratislava, ktorá zabezpečí aj jeho neskoršiu prevádzku.
Táto alternatíva však napokon krachla po rozhodnutí vlády z júla tohto roka, keď ministerstvo financií v rámci tzv. rozpočtových opatrení stiahlo z rozpočtu sekcie športu ministerstva školstva sumu 27,648 milióna eur účelovo určenú na výstavbu nového štadióna:
"Vláda sa k tomu stavia tak, že musíme mať futbalový štadión v Bratislave, to je nevyhnuté. Žiaľ, kohútik peňazí sa zastavil nielen na rok 2010, ale aj na 2011 a 2012. Preto hľadáme iné riešenia, kto zafinancuje celú výstavbu. O tom, či bude stáť na Tehelnom poli, alebo ho postavíme na zelenej lúke, rozhodnú tí, ktorí ho budú financovať. My máme len poradný hlas," vyhlásil Kováčik. Súčasná situácia (z 28. októbra 2010) je taká, že SFZ pri realizácii NFŠ môže vyberať z troch projektov:
V hre traja záujemcovia
"Momentálne máme troch záujemcov, s ktorými komunikujeme o veľmi konkrétnych predstavách realizácie výstavby štadióna. Oni by to vedeli postaviť i zafinancovať, ale potrebujú garancie štátu, že počas piatich až siedmich rokov bude štát vedieť investované prostriedky splácať."
Prezident SFZ musí zvážiť všetky pozitíva, ale aj tienisté stránky, kde by mal nový štadión vyrásť: "Ja osobne nemám prioritu. Môže byť aj na zelenej lúke, pravda, s dobrou prístupnosťou pre fanúšikov a parkovaním. Samozrejme, aj my na SFZ sa pokúsime finančne prispieť, ale treba povedať, že sme ekonomicky veľmi limitovaní," dodal.
"Nejde tu však len o národný štadión, ale o celkový rozvoj infraštruktúry v tomto smere. Preto chceme, aby v každom kraji vyrástol projekt ako naposledy v Poprade. Prioritne na strednom Slovensku a chceme dobudovať aj NTC v Senci, lebo to je len polotovar." O tom, kde bude slovenská reprezentácia v blízkej budúcnosti hrávať domáce zápasy, má Kováčik jasnú predstavu:
"Som za to, aby sme hrali kvalifikačné zápasy v Žiline. Tá je mojím favoritom. Najbližší prípravný zápas s Bosnou a Hercegovinou hráme na Pasienkoch z toho dôvodu, že s týmto štadiónom máme zmluvu do roku 2013 a bolo by nelogické platiť za ďalší, keď už tieto náklady máme uhradené."
"Zápas sa hrá na štátny sviatok, ľuďom sme vyšli v ústrety prijateľnými cenami lístkov, ale uvedomujem si, že Pasienky nie sú ideálnym prostredím pre reprezentáciu," uzavrel šéf slovenského futbalu.
5. júna 2006:
Šéfovia bratislavských klub Slovan, Inter a Petržalka spolu so SFZ podpísali zakladateľskú zmluvu akciovej spoločnosti Národný futbalový štadión a memorandum o výstavbe nového štadióna pre 35.000 divákov za takmer 100 mil. eur. Plánované otvorenie malo byť v prvom polroku 2009.
máj 2007:
Vládny splnomocnenec pre mládež a šport Dušan Galis oznámil, že odovzdal Úradu vlády materiál so štyrmi alternatívami lokalít na Národný futbalový štadión: Tehelné pole (Slovan), Pasienky (Inter), Dúbravka (ŠKP) alebo priestor pri letisku. 4. októbra 2007: Bratislavské zastupiteľstvo schválilo prenájom pozemkov pod Slovanom za 33,19 eura ročne spoločnosti NFŠ, ktorá sa mala stať nositeľom projektu výstavby Národného futbalového štadióna. Developerom mal byť J&T Real Estate.
7. januára 2009:
"Ukazuje sa, že bez účasti štátu nie je možné štadión postaviť," vyhlásil vtedajší prezident SFZ František Laurinec. "V súčasnej ekonomickej situácii sa nedá uvažovať o tom, aby iba súkromný investor realizoval investíciu s možnou návratnosťou."
8. júla 2009:
Vláda SR na rokovaní v Bánove schválila postupné vyčlenenie celkovej sumy 69.120.000 eur (2,082 mld. Sk) zo štátneho rozpočtu na výstavbu Národného futbalového štadióna pre minimálne 20-tisíc divákov s tým, že investorom bude mesto Bratislava, ktoré zabezpečí aj jeho neskoršiu prevádzku. Konkrétne: v r. 2010 27.648.000 eur, 2011 27.648.000 a 2012 13.824.000.
marec 2010:
Podľa harmonogramu sa malo na starom štadióne začať s búracími prácami, ale mesto ešte nebolo jeho vlastníkom, preto ministerstvo školstva odložilo podpis zmluvy.
20. apríla 2010:
Slovenský futbalový zväz odkúpil za 9,860 milióna eur objekt starého štadióna od spoločnosti Národný futbalový štadión a za rovnakú sumu ju ponúkol na odpredaj mestu. Jeho primátor požiadal ministerstvo školstva, aby o túto sumu zvýšilo štátnu dotáciu, ale nepochodil.
júl 2010:
Ministerstvo financií v posledných dňoch minulej vlády v rámci tzv. rozpočtových opatrení stiahlo z rozpočtu sekcie športu ministerstva školstva sumu 27,648 milióna eur účelovo určenú na výstavbu futbalového štadióna.






