ZÁHREB. František Šulc (30) mladší je syn legendy československej hádzanej Františka Šulca staršieho. Na ľavú spojku je nízky. Má len 186 cm. Aj napriek tomu je elitný strelec.
Výškový hendikep kompenzuje. V repertoári má viac druhov striel. Jeho špecialitou je podstrel. Má excelentný švih. Zo Slovákov dal na MS najviac gólov, 32. Bol to on, čo deviatimi gólmi zavelil na obrat proti Maďarom, v zápase, v ktorom senzačne remizovali.
Tri sekundy pred koncom z ťažkej pozície podstrelom vyrovnal. Sebavedomý chlapík vzal zodpovednosť na seba.
Hádzanú pritom začal hrať neskoro. Ako dvadsaťročný. Aj to vďaka stávke o fľašu najdrahšieho alkoholu. Vyhecoval ho kamarát. „Vravel mi: Fero. To chceš teraz začať? Si starý. Nemáš šancu,“ opisoval Šulc. S kamarátom uzavreli stávku. „Vyhlásil som, že do dvoch rokov budem hrať prvú ligu.“
Stávku vyhral, bol ešte rýchlejší. Už o rok hral I. ligu, československú HIL. O dva roky dokonca prvýkrát reprezentoval. „Začal som trénovať s béčkom ŠKP Bratislava a o rok za áčko. Išlo mi to,“ spomína.
Vyštudovaný právnik však priznal, že k hádzanej má špecifický vzťah. „Hádzaná bola moja srdcovka. Vyrastal som v hádzanárskej rodine. Už na výške mi to nedalo. Potreboval som nutne nejaký šport. Od prírody som hráč,“ dodáva hráč nemeckého Düsseldorfu.
Rodený strelec sa hádzanej venoval ako malý žiačik v Topoľčanoch. Ako štrnásťročný však na ňu zanevrel. „Možno som cítil krivdu, možno to bola puberta. Tréner ma nestaval a ja som sa na hádzanú vykašľal. Bol som pritom šikovný,“ priznala 186 cm vysoká spojka.
Šulc mal vtedy aj iné dôvody. „Bol som ctižiadostivý. Mal som partiu kamarátov, ktorí hrali basketbal. A tak som presedlal.“ Výškou nevynikal, na basketbalistu bol maličký. Mal iba 160 centimetrov. „Bol som útly. Vyrástol som až neskôr.“
Medzi basketbalistami patril medzi najmenších. „Bol som rozohrávač alebo krídlo. Ale také malé, rýchle a šikovné,“ smeje sa Šulc, ktorý ako basketbalista hral II. dorasteneckú ligu v Topoľčanoch.
Šulc je s 32 gólmi najlepším strelcom Slovákov na šampionáte. Tvrdí, že hádzanársky ošiaľ ich ešte viac vybičoval. „Počuli sme, že krčmy sa zapĺňajú ako cez hokejový šampionát. Vyburcovalo nás to. Nechceli sme sklamať.“
Rodák z Trnavy načrtol základ úspechu. „Rešpektujeme sa, dopĺňame. Každý má svoju úlohu. Dva roky sme pokope. A nemali sme konflikt. A niekedy sa riadne podrýpavame.“
„Je to inteligentný, výrečný a sebavedomý chalan. Verí si, aj keď mu to nejde. To je super vlastnosť. Vyštudoval právo popri popri hádzanej, a to je umenie,“ chváli Šulca kamarát Martin Straňovský.
