RIO DE JANIERO. Je to úplne iný šport. Len človek a šíry oceán. Žiadne obrátky v bazéne, žiadne sledovanie techniky či povolená dĺžka záberov pod vodou. Aj plavci majú svoj maratón.
Na olympijských hrách sa v ňom po prvý raz predstavil Slovák. Richard Nagy skončil na dvadsiatom mieste.
„Bolo to veľmi ťažké. Aj samotné plávanie, aj boje v skupine. Rátal som s tým, že to bude rýchle, no nerátal som s tým, že tam bude toľko úderov. V treťom kole som dostal bitku ako na školskom dvore. Bola to pekná skúsenosť, ale chcel som dosiahnuť viac, aspoň čo sa umiestnenia týka. Dúfam, že v Tokiu si to zopakujem.“
Bratislavčan sa v prvom rade venuje bazénovému plávaniu. V Riu mu len tesne ušlo finále na 400 metrov polohové preteky. Súťaže na otvorenej vode ho však lákajú. Na olympiáde to bol len jeho druhý štart medzi profesionálmi.
Biť sa chceli aj v cieli
Plavcov počas súťaže neustále sledujú desiatky sprievodných lodí. Na viacerých sú rozhodcovia a sledujú, či nikto neporušuje pravidlá. Pri plávaní v skupine totiž nie je problém dať súperovi riadnu ranu pod pás, kopnúť ho alebo poškriabať, či dokonca vybiť mu zub.
Preto plavcov napomínajú kartami. Žltá je upozornenie, červená vylúčenie. A rany vo vode dostávajú všetci.
„Bolo to naozaj drsné. Od začiatku to bolo riadna mastenica. Dobre, že sa nehrýzlo, lebo inak to bol box. Bolo to drsné, rozhodcovia rozdali veľa kariet. Aj ja som pár rán rozdal, ale mňa vždy tieto bitky rozhodia technicky oveľa viac ako ostatných. Teraz aspoň viem, ako vyzerajú takéto preteky naozaj. Modriny mať nebudem, ale škrabancov veľa.“
V balíku sa odohralo veľa menších bitiek. V cieli sa dokonca dvaja súperi medzi sebou takmer pobili aj skutočne za to, že vo vode sa ťahali za nohy. Obaja mali zlosť na toho druhého.
Keď ujde pelotón, ťažko sa to dobieha
Dvadsaťtriročný Nagy sa po štarte dlho držal v hlavnej skupine. Na chvíľu sa dokonca dostaj aj na vedúcu priečku v balíku. V treťom kole ho však dvaja Taliani trochu zablokovali.