Tóth zabojuje o medailu. Nemám strach, som pripravený, tvrdí

BRATISLAVA. Na olympiádu myslel posledné štyri roky. Na samotné preteky sa špeciálne pripravoval desať týždňov.

Päť dní pred štartom začína vylaďovať formu a posledné dva dni už šetrí energiu a relaxuje.

„Skutočné šteklenie sa začína večer pred štartom, keď si začnem pripravovať občerstvenie, dres či tenisky. Každá minúta a hodina má vtedy svoje miesto. Za dlhé roky som si na ten pocit zvykol, nestraší ma. Teším sa, že čoskoro odovzdám to, čo mám natrénované,“ vyhlásil slovenský chodec Matej Tóth.

V piatok od 13.00 SELČ ho čaká chodecká súťaž na 50 km, na ktorej si túži splniť celoživotný sen - získať olympijskú medailu.

Pocity i časy sú rovnaké

Vo vlaňajšej sezóne absolútne dominoval. V Dudinciach zašiel tretiu najrýchlejšiu päťdesiatku histórie (3:36:21) a v Pekingu sa stal na rovnakej trati majstrom sveta.

V tomto ročníku ho trápila boľavá holenná kosť.

Príliš o ňom počuť nebolo. Športová verejnosť na Slovensku je zvedavá, či sa 33-ročný chodec dokázal napriek zraneniu pripraviť na vrchol svojej kariéry.

Svoju prípravu odštartoval na Štrbskom Plese, odkiaľ sa s trénerom Matejom Spišiakom presunuli k moru do talianskeho Caorle.

Najdôležitejšie vysokohorské sústredenie si naplánoval do Livigna, kde trénoval aj pred zlatým Pekingom a striebornými európskym šampionátom v Zürichu 2014.

„Nebol som si istý, či zvládnem rovnakú záťaž. Ukázalo sa, že mám oveľa viac chuti a energie. Keď som si porovnával tréningové denníky z predošlých dvoch rokov, mal som rovnaké tepy, časy i pocity.“

Môže sa vyrovnať Pribilincovi

Jeho najväčším konkurentom bude svetový rekordér Yohann Diniz, ktorý pred dvoma rokmi v Zürichu mal fenomenálny čas 3:32:33. K ďalším favoritom v boji o medailu bude patriť Austrálčan Tallent, Japonec Tanii, Ír Heffernann a Ukrajinec Glavan.

„Určite som pripravený zabojovať o najvyššie priečky. Formu mám podobnú ako pred Pekingom,“ prezrádza atlét VŠC Dukla Banská Bystrica.

„V pretekoch budem o niečo opatrnejší, keďže nie som natoľko suverénny ako vlani. Nepôjdem však na ne so strachom, či prídem do cieľa. Idem si ich vychutnať a spraviť maximum.“

Ak by sa mu v Riu podarilo zvíťaziť, vyrovnal by sa olympijskému víťazovi zo Soulu 1988 Jozefovi Pribilincovi.
Na samotnej trati sa už koncentruje len na svoj výkon. Sleduje si techniku, súperov, tempo či srdcovú frekvenciu. Neobáva sa ani krízy.
 
„Verím, že nepríde. Ak tak, len v posledných kilometroch. Vtedy pôjdem aj cez bolesť. Spomeniem si na rodinu a to ma poženie vpred,“ uzavrel.