BRATISLAVA. Jeho tím bol najslabší v celej lige, zväčša prehrával a už niekoľko týždňov pred koncom základnej časti bolo jasné, že nepostúpi do play off.
Mladého slovenského obrancu Christiána Jaroša však napriek tomu dve veci tešili.
Získal si miesto v NHL.
A zároveň mohol rátať s tým, že si zahrá za národný tím na majstrovstvách sveta v meste, v ktorom sa narodil.
V závere základnej časti NHL chvíľu tŕpol. Zranil sa totiž. „Dúfal som, že to neohrozí moju účasť na majstrovstvách sveta. Ale nakoniec to nebolo nič vážne, už je to v poriadku. Nad reprezentáciou som vôbec neváhal,“ hovorí Jaroš.
Chcel byť prvý, koho zavolajú hore
V hokejovej kariére si vybral cestu, ktorou v súčasnosti ide veľa mladých hráčov zo Slovenska. Na prechod z juniorskej kategórie do mužského hokeja nečakajú doma.
Aj Jaroš už v šestnástich odišiel do zahraničia – do švédskej Luley. V meste neďaleko polárneho kruhu strávil štyri roky a veľmi si ich pochvaľoval. Naučil sa veci, ktoré moderný hokej od hráčov vyžaduje.
Z mládežníckych výberov sa postupne prepracoval až do áčka Luley, s klubom vyhral aj Ligu majstrov.
Cítil, že nadišiel čas posunúť sa do Ameriky. Teraz má za sebou už druhú sezónu v zámorí. V tej prvej odohral za Ottawu v NHL dva zápasy, inak bol na farme v nižšej súťaži AHL.
Pred touto sezónou chcel pridať ďalšie štarty v NHL. Ani sám však nečakal, že ich bude toľko.