BRATISLAVA. Aj po 70 rokoch zostáva masaker počas vytrvalostných pretekov v Le Mans najväčšou tragédiou v dejinách motoristického športu. Po strašnej havárii zahynulo 11. júna 1955 najmenej 83 ľudí, zranených boli dve stovky.
Bola to éra, keď sa Európa snažila zabudnúť na hrôzy druhej svetovej vojny. Športové akcie boli vítaným rozptýlením, automobilové preteky sľubovali adrenalín.
"Väčšina ľudí, ktorí chodili na okruhy, očakávala aspoň jednu haváriu. Jednoducho sa to čakalo. Aspoň jedného jazdca, ktorého odvezú zraneného alebo mŕtveho," opisoval fotograf Dennis Chisholm v dokumente Le Mans - havária storočia.
Diváci sa zabávali najmä na Veľkých cenách formuly 1, ale veľkú pozornosť pútali slávne preteky v Le Mans, ktoré sa jazdia 24 hodín.
Spoločenská udalosť
Premiéru mali športové prototypy už v roku 1923. Okruh de la Sarthe sa na rozdiel od klasických pretekárskych okruhov skladal z uzavretých verejných ciest.
VIDEO: Tragédia na Le Mans v roku 1955
Ale Le Mans neboli už v tom čase iba preteky, ale aj prestížna spoločenská akcia. Ľudia si so sebou priniesli stany a košíky s jedlom.
"Bola to oslava. Všetci mali v ruke fľašu vína alebo šampanského a radovali sa. Niektorí ani nesledovali preteky a len sa rozprávali, atmosféra pripomínala skôr hody. Ženy boli krásne oblečené, väčšina mužov mala kravatu," opisoval svedok tragédie Jacques Grelle.
V sobotu 11. júna 1955 sa prišlo na súperenie najrýchlejších automobilov sveta pozrieť viac štvrť milióna divákov, vstupenka stála iba štyri franky.
Dve hodiny a devätnásť minút po štarte zamieril vedúci jazdec Mike Hawthorn so svojim vozidlom Jaguar do boxov. Za ním idúci Lance Macklin sa snažil pomalému vozidlu vyhnúť a vošiel do cesty Pierrovi Leveghovi.
Ten už nestačil zareagovať, jeho Mercedes pravým predným kolesom nabehol do Macklina a v rýchlosti cez 200 kilometrov za hodinu vystrelil do davu divákov.
Posledné gesto, ktoré bezmála päťdesiatročný Levegh ešte stihol urobiť, bolo zdvihnutie ruky, aby varoval za sebou idúceho Juana Manuela Fangia.
Tým legendárnemu pretekárovi zrejme zachránil život. Francúza však po náraze katapultovalo z vozidla a po dopade na zem bol na mieste mŕtvy.
Vrak Leveghova vozidla sa po dopade roztrieštil, explodoval a začal horieť. Lietajúce trosky, výbuch a požiar zabili najmenej 82 ďalších ľudí, podľa niektorých odhadov ich mohlo byť ešte viac.
VIDEO: Zábery z tragédie na Le Mans v roku 1955
Špeciálna karoséria mercedesu zo zliatiny horčíka spôsobila, že vrak horel dlho a intenzívne, zvlášť keď sa usporiadatelia snažili požiar uhasiť vodou.
Kto bol na vine?
Preteky po tragédii neukončili ani neprerušili. Usporiadatelia sa obávali, že by desaťtisíce divákov zablokovali cesty a znemožnilo odvoz zranených.
Lenže automobily súperili aj potom, čo zranených a mŕtvych odviezli z okruhu. Mercedes po niekoľkých hodinách odstúpil, Jaguar však nie a Hawthorne so spolujazdcom Ivorom Buebom zvíťazili.
Vina za tragédiu sa dávala Hawthornovi (za neopatrný manéver pred zastávkou v boxoch), Macklinovi (za zlé vyhodnotenie vzniknutej situácie) alebo nebohému Leveghovi, ktorý vraj pre pomerne vysoký vek nemal už dostatočne pohotové reakcie.
Podľa organizátorov však nebol za nehodu zodpovedný žiadny z jazdcov a išlo o poľutovaniahodnú súhru náhod, ktorej katastrofálne dôsledky spôsobili nedostatočné bezpečnostné opatrenia na okruhu a nezabezpečený priestor pre divákov.
Jazdci Hawthorn aj Bueb zahynuli štyri roky po tragédii: Bueb v pretekoch formuly 2 vo Francúzsku, Hawthorn pri dopravnej nehode.
Trať v Le Mans prešla po nešťastí výraznými stavebnými úpravami, predovšetkým v priestore boxov a miest pre divákov.
Po tragédii tiež v niektorých krajinách zakázali automobilové preteky. Kým vo Francúzsku trval zákaz iba tri mesiace, vo Švajčiarsku dovolili opäť preteky na okruhoch až nedávno - v roku 2022.
