Monika Chochlíková: Keď som videla, ako rozhodcovia bodujú, bola som v šoku

Majstrovstvá sveta v kickboxe asociácie WAKO priniesli pre Slovensko viacero cenných kovov. O jeden z najcennejších, striebro v najsledovanejšej disciplíne K1, sa postarala Monika Chochlíková.

Ako hodnotíte celkovo svoje pôsobenie na majstrovstvách sveta?

Mala som najviac obsadenú ženskú váhovú kategóriu naprieč celým šampionátom. Bolo nás tam 21.

Prvé tri zápasy som vyhrala jasne, bez jediného zaváhania. Finále bol viac boj s rozhodcami ako so súperkou, takže za mňa je to obrovská spokojnosť, aj keď tesne po finále som to tak nepociťovala a hľadala som, čo som mohla spraviť lepšie. 

Hold, taký je perfekcionizmus v športe. Kedysi by som bola rada za akúkoľvek medailu z WAKO a teraz mi je striebro málo. Každopádne je to obrovský úspech. 

Vy ste sa vo finále stretla s latinsko-americkou hviezdou Melissou Martinez. Aká bola vaša taktika do súboja?

Taktika bola spraviť si v prvých dvoch kolách dostatočný bodový náskok a v treťom si držať vzdialenosť. Čo by celkom vychádzalo, až na to, že Mexičanke bodovali skoro všetko a mne skoro nič. 

Mala som tam množstvo čistých úderov a kopov, ktoré zostali rozhodcami nepovšimnuté a taktiež som 90% výmen končila ja. Mexičanka naopak ťažila z low kickov, ktoré mi ledva dopadli na nohu ale aj tak dostávala za ne body. 

Hneď po zápase som si duel musela pozrieť, lebo som tomu nechápala, že čo sa stalo. No a keď som videla, ako rozhodcovia bodovali najmä druhé kolo, bola som v dosť veľkom šoku. 

V treťom kole súperka otočila priebeh. Čo rozhodlo o výsledku súboja?

Tretie kolo sme museli zmeniť taktiku, a keďže som začala prehrávať, musela som tlačiť. No a to bola chyba, pretože Mexičanka mala výborne nadrilované tipy a side kicky a nevedela som sa dostať ku nej na krátku vzdialenosť. Bodový náskok si tým pádom udržala. 

Ako hodnotíte podujatie po organizačnej stránke?

Organizácia mala aj pozitívne, aj negatívne stránky. Keď sme prišli na registráciu a váženie (1. deň), prebehlo to extrémne rýchlo. Za hodinu sme boli vybavení, pričom pred tým registrácia trvala 5-6 hodín. 

Ubytovanie sme mali skvelé, náš apartmán bol väčší ako byt, kde s Tomášom (Tomáš Tadlánek – tréner a priateľ, pozn. red.) bývame (úsmev). Dva balkóny, kuchyňa, pri mori a kúsok od haly. 

No a potom utorok (3. deň) nasledovalo druhé váženie. 3 váhy na 500 zápasníkov! Vyzliekali sme sa tam v radách natisnutí na sebe muži, ženy bez rozdielu a nebolo to veľmi príjemné. O to to bolo nepríjemnejšie, že sme všetci boli vyhladovaní a smädní. 

Prišli sme tam o 6:45, 15 minút pred otvorením a odišli sme skoro o ôsmej. Bol to extrém. Dovtedy sme museli nosiť všade rúška, dodržiavať rozostup atď. a zrazu nás šupli do jednej miestnosti ako sardinky. 

Nebáli ste sa pri takomto chaose pri vážení o dodržiavanie hygienických opatrení?

Popravde nebolo mi všetko jedno, pretože nás aj pravidelne testovali na covid, a keby test vyšiel pozitívny, tak som von z turnaja. No a toto bolo také vhodné prostredie na nakazenie sa. Našťastie sa to ale nestalo, pozitívni boli len niektorí Ukrajinci, ktorí boli s nami na hoteli.

Čo vám majstrovstvá v Taliansku ukázali?

1. Že mám najlepších fanúšikov a podporovateľov. To množstvo správ, komentárov či sms, čo som dostala, to bol masaker. Ďakujem veľmi všetkým!

2. Že najdôležitejší nie je výsledok, ale to, či som sama spokojná s mojim výkonom. 

3. Že na WAKO som zažila krásne momenty, ale je čas sa posunúť ďalej.