POPRAD. Milan Skokan, legenda nielen popradského hokeja, oslávil 13. januára 2017 životné jubileum, 75 rokov.
Rodák z Kravian začínal s hokejom v Poprade v roku 1957 a zažil ešte tréningy pri Téryho chate. V seniorskom tíme LV Poprad sa ako obranca objavil v sezóne 1960/61.
V roku 1969 ukončil kariéru, ale keďže Popradu chýbali obrancovia, nechal sa prehovoriť ešte na jeden rok a urobil dobre. V sezóne 1969/70 získal s LVS Poprad titul – víťaz Slovenskej národnej hokejovej ligy (SNHL).
A to popradský hokej nemal ďaleko od toho, aby ho postihla tragédia, keď začiatkom roka 1970 muselo celé mužstvo vo švédskom Göteborgu vyskakovať z horiaceho lietadla.
Svojho času mal ponuky zo Švédska i Rakúska. V sezóne 1990/91, už ako hlavný tréner, priviedol ŠKP PS Poprad k víťazstvu v 1. SNHL a postupu do Federálnej hokejovej ligy. No a do tretice, priviedol Milan Skokan ako tréner popradské hokejistky k titulu majsteriek Slovenska.
Naposledy v sezóne 2015/16 a aj teraz to majú Popradské líšky dobre rozbehnuté.
Pán tréner, čo hovoríte na všetky tie vaše úspechy, ktoré ste v hokeji dosiahli?
„Je to pekné. V prvom rade musím poďakovať všetkým hráčom, ktorých som mal. Rovnako aj teraz týmto dievčatám. Bez nich by som nedosiahol žiaden úspech.“
Dá sa vypichnúť jeden moment, váš najväčší osobný úspech, ktorý radíte najvyššie?
„Najviac mi utkvel v pamäti postup do Federálnej ligy. Preplnený zimný štadión v Poprade praskal vo švíkoch, bolo to ako povstanie. Striekalo šampanské, to, čo sa dialo v meste, bolo neuveriteľné. Po postupe to bolo malé Rio de Janeiro. Reštaurácie, bary, boli plné, pivo sa podávalo zadarmo, do rána. Do reštaurácie na zimnom štadióne prišli štyri dievčatá, ktoré robili pirohy na počkanie. Vraj to boli moje rodáčky z Kravian. Mesto Poprad ukázalo, čo hokej pre neho znamená.“
V hokeji ste získali prakticky všetko. Je niečo, čo by ste ešte chceli dosiahnuť?
„Ťažko to takto povedať. Do budúcna pozerám skromne. Myslím si, že v podmienkach, v ktorých som rástol, musím byť sám so sebou spokojný. Ďakujem aj tomu tam hore, že mi bolo umožnené dostať sa do týchto rokov a stále byť aktívny na ľade. Pracujem v mladom kolektíve, možno aj to mi dáva impulz, dievčatá mi dodávajú energiu. Doprial by som to každému trénerovi, mať záver kariéry v takomto duchu.“
So ženským hokejovým tímom v Poprade obhajujete titul. Zatiaľ ste v súťaži bez prehry. Aké sú vaše ďalšie ciele?
„Myslím si, že budem mať dobrého nasledovníka v trénerovi, ktorého som tu dotiahol. Veľa sa toho priučil, je samostatný, čomu som veľmi rád. Vždy sme si dávali tie najvyššie ciele, stále chceme hrať o titul. Sme hrdí na to, že nosíme visačku Popradu, aj keď začiatky boli veľmi ťažké. Poprad je s nami a my s ním.“
Povedali o trénerovi
Kinga Horváthová (obrankyňa ŽHK Poprad): „Sme veľmi radi, že nás trénuje takýto tréner. Posúva nás ďalej a sme šťastné, že ho máme.“
Dominika Klembalová (útočníčka ŽHK Poprad): „Želáme mu všetko najlepšie k narodeninám, nech nás ešte dlho trénuje.“
Bianka Šulíková (útočníčka ŽHK Poprad): „Sme šťastné, že je pri kormidle, bez neho by hokej v Poprade nebol tam, kde je.“
