Slovákov čaká cesta na sedem vrcholov, kde ešte nik nestál

BRATISLAVA. Dobrodružnú povahu mal vždy. Keď si zamiloval lezenie po skalách, nevedel, ako to prijmú rodičia. Karabíny a sedačku preto najskôr rok skrýval pod posteľou.

Vtedy bol ešte školákom a lozil v 30-metrovej stene Tomášovského výhľadu. Dnes patrí Michal Sabovčík medzi popredných slovenských horolezcov, navyše, s hladom po dobrodružstve.

Prešiel jedinečnú cestu

Sabovčík má za sebou tzv. alpskú trilógiu troch slávnych severných stien - Matterhorn, Eiger a Grandes Jorasses, náročný prvovýstup na patagónsky Fitz Roy či Veľké Trango v Karakorame. Tento rok zdolal aj prvú osemtisícovku.

„Nadšenie pre lezenie som mal v sebe odmalička. Hneď, ako som to vyskúšal, chytilo ma to. Najskôr som chodil do Slovenského raja, neskôr do Tatier,“ spomína 30-ročný Sabovčík.

„Som dobrodružná povaha a baví ma chodiť na miesta, kde nikto nebol. Láka ma objavovať,“ hovorí.

Práve v Tatrách, ešte vo svojich začiatkoch, prešiel cestu, ktorá je jedinečná. Mladý horolezec si však pri jej zdolávaní v roku 2012 siahol na dno síl. Celý tatranský hrebeň a 130 štítov na ňom prešiel s Adamom Kadlečíkom v zime na jeden šup.

„Tá cesta ma dlho lákala. V roku 1979 ju celú prešiel Pavol Pochylý. Bola to logická línia a navyše u nás v Tatrách. Veľmi si vážim túto cestu, pretože sme tam zažili asi najťažšie psychické vyčerpanie. Pätnásť dní sme boli vo veľmi zlých podmienkach. Napriek tomu, že je to taký nízky hrebeň, bolo to nesmierne ťažké. Bola to však pre nás výzva,“ spomína.

Noci v mokrom oblečení či spacích vakoch