Prirovnávajú ho k Chárovi. S jeho výškou vyzerá bežný život veľmi zle

V posledných rokoch vás často prirovnávajú k Zdenovi Chárovi. Čo si o tom myslíte?

"Počúvam to najmä od novinárov, v reálnom živote ani veľmi nie. Hokej a basketbal sú veľmi odlišné športy, ťažko ich porovnávať, ale v basketbale je výška na prvom mieste. Preto mám určite lepšie predispozície na basketbal ako na iný šport."

Máte 224 centimetrov. Ako vyzerá bežný život človeka s takou výškou?

"Dá sa povedať, že s mojou výškou vyzerá bežný život veľmi zle. Napríklad keď idem autobusom, niekde viem stáť, inde nie. Niekedy neviem ani sedieť, lebo sa mi tam jednoducho nezmestia nohy. V autách to závisí od značky a modelu."

Nízkonákladovkami asi nelietate.

"Práveže prakticky len nízkonákladovkou, tam si viem najjednoduchšie vybrať miesto pri únikovom východe. Ak ho aj nemám, snažím sa vybaviť, aby ma tam posadili."

Často ste v minulých rozhovoroch spomínali, že na zlepšenie hry musíte pribrať. Darí sa vám to?

"Istý čas sa mi to darilo, chcel by som mať 105 až 110 kilogramov, ale v súčasnosti sa učím hrať s hmotnosťou, ktorú mám. Priberať je pre mňa ťažké, u mňa nestačí len viac jesť.

Každý má iný metabolizmus. Ja zjem na raňajky päť - šesť vajec s chlebom, jedávam aj šesťkrát denne, ale hmotnosť stále nerastie. Snažím sa to kompenzovať posilňovňou, kam chodím štyri až päťkrát týždenne. Aby som si aspoň udržal súčasné kilogramy."

Snažíte sa prebojovať do NBA. Čo musí mladík zo Slovenska urobiť, aby sa dostal do najlepšej ligy sveta?

"Určite je to ťažšie ako pre Američana. V basketbalovom svete nemá naša liga až také dobré meno. Agent sem možno raz za čas príde, ale manažéri NBA vedia, že majú dosť kvalitných hráčov v Spojených štátoch. Väčšinou sa sústredia na nich.

Pokiaľ ide o mňa – výšku mám, talent podľa niektorých mám, podľa iných nie. Bohužiaľ, zatiaľ sa to nepodarilo, za čím je čiastočne aj fakt, že v posledných rokoch som dosť sedel na lavičke a nehrával. To je asi hlavná príčina, prečo som nebol draftovaný."

Do belgického Charleroi ste odišli v sedemnástich rokoch. Ani Belgicko však nie je vychytenou basketbalovou destináciou. Prečo ste išli práve tam?