BRATISLAVA. Krátko pred štartom majstrovstiev sveta hokejistov do 20 rokov vo švédskom Göteborgu sa našli aj odborníci, ktorí ambicióznemu tímu Slovenska predpovedajú medailový úspech.
Pri zatiaľ poslednom - bronzovom zásahu slovenských hokejistov na MSJ pred ôsmimi rokmi boli aj dvaja hráči, ktorí si aktuálne obliekajú dres lídra SHL Vlci Žilina.
Sú nimi obranca Matúš Holenda a útočník Patrik Koyš. A obaja by neboli proti, ak by sa niečo podobné ako vtedy v Kanade zopakovalo aj teraz na severe Európy.
"Myslím si, že máme šikovných hokejistov. A hoci nám chýbajú dve najväčšie mená (Slafkovský a Nemec - pozn. SITA) , v mužstve je dostatok talentu na to, aby postúpilo aj z vrchných priečok v skupine. Potom už bude možné všetko.
Verím, že z toho nebude len postup do skupiny, ale aj boj o medailu, “cituje Patrika Koyša oficiálny web Slovenského zväzu ľadového hokeja.
Matúš Holenda tvrdí známy fakt, že pre úspech sú potrebné súdržnosť a tímovosť.
"Nič nie je nemožné a ak vytvoria super partiu, budú bojovať jeden za druhého, môžu dosiahnuť veľký úspech a napísať do svojho života kapitolu, na ktorú budú s radosťou spomínať v budúcnosti," povedal Holenda.
Holenda a Koyš si radi zaspomínali, aké to bolo na prelome rokov 2014 a 2015 v Montreale a Toronte.
Odrazovým mostíkom k cennému kovu bolo vtedy víťazné štvrťfinále proti Čechom (3:0).
"V semifinále sme dostali Kanaďanov. Trúfali sme si na nich, ale kvalita bola jasne na ich strane.
Po prehre sme v boji o bronz hrali proti Švédsku. Som rád, že sa nám podarilo zvíťaziť. Takýto úspech nebol dlho a vidím, že stále sa to nedarí zopakovať.
Pamätám si, že na šampionáte sme sa všetci poznali už dlhodobejšie a boli sme kamaráti. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme získali medailu.
Tréner Bokroš bol akýsi pilot celej výpravy. Sadlo nám to, všetko fungovalo tak, ako malo," vrátil sa Holenda v spomienkach osem až deväť rokov dozadu.
Po víťaznom súboji o bronz v Toronte proti Švédom (4:2) bol čas iba na rýchle oslavy.
"Pamätám si, že sme oslavovali priamo po zápase, keďže potom nám veľa času v Toronte nezostalo.
Museli sme si dávať pozor, aby sme sa nestratili v takom veľkom meste. Takže sme boli viac-menej v hoteli a v blízkom okolí. Boli sme vo veľkej eufórii.
Keď tak na to spomínam, rád by som sa tam vrátil a užil si to znovu,“ dodal obranca Žiliny.
Jeden z najproduktívnejších "Vlkov" Koyš spoluhráča doplnil: "Oslavy neboli extrémne, keďže šampionát sa hrá v strede sezóny.
Na druhý deň sme odlietali, ale boli sme von a v rámci možností sme si to užili. Viac sme to oslávili po sezóne na chate, kde sme sa ešte niekoľko rokov stretávali."