BRATISLAVA. Dvadsaťjedenročná Bratislavčanka, z ktorej sa na Univerzite v Lousville stala z blokárky smečiarka, sa dohodla na zmluve so špičkovým ruským tímom Uraločka Jekaterinburg.
Do Ruska by 198 cm vysoká hráčka mala odcestovať v januári. Momentálne trávi voľný čas v Bratislave a doťahuje detaily zmluvy so špičkovým ruským tímom. Prvý polrok odohrá pravdepodobne za B-tím a po skončení sezóny sa podľa toho, ako sa jej bude dariť, rozhodne o jej ďalšej budúcnosti.
Za návratom odchovankyne Slávie UK na starý kontinent treba hľadať viacero faktorov. Na Univerzite v Louisville úspešne dokončila bakalárske štúdium v odbore financie a medzinárodný obchod a preto ju už školské povinnosti za morom nedržali. Okrem toho sa chce opäť vrátiť do slovenskej reprezentácie. Naposledy obliekla dres národného tímu v kvalifikácii ME v roku 2006 ako blokárka. "Rada by som sa do reprezentácie vrátila. Posledné roky mi v tom bránilo štúdium v USA, čo ma veľmi mrzí. Teraz budem pôsobiť v Európe a budem viac na očiach. Ak ma nebudú trápiť zranenia, rada by som v lete opäť reprezentovala Slovensko," povedala pre oficiálnu internetovú stránku Slovenskej volejbalovej federácie (SVF) Matiašovská, ktorá pôsobila v reprezentácii v rokoch 2004 až 2006 v základnej zostave. Motiváciu má dostatočnú, veď v septembri sa zverenky trénera Miroslava Čadu predstavia na majstrovstvách Európy v Poľsku.
Jej angažmán v Uraločke sa v podstate začal už v lete. "Môj bývalý tréner v Louisville je pôvodom Rus a pozná sa osobne s trénerom Uraločky pánom Karpolom. Odporučil ma a v júni ma Jekaterinburg pozval na prípravný kemp na Ukrajinu," líčila nádejná volejbalistka. Svojou hrou svetoznámeho trénera Karpola zaujala. "Povedali mi, že keď skončím v Amerike, tak sa im mám ozvať. Po sezóne na začiatku decembra som ruský klub kontaktovala a povedali mi, že mám čo najskôr prísť," dodala. Prvý polrok by mala odohrať v rezervnom tíme 13-násobného ruského majstra. "V áčku by som sedela na lavičke a to by mi v ďalšom volejbalovom raste nepomohlo. Moje výkony budú tréneri z prvého tímu sledovať a po sezóne sa uvidí čo ďalej. Ak sa mi bude dariť, tak by som v lete mala podpísať zmluvu na tri až päť rokov," dodala hráčka, ktorá mala aj viac ponúk z Európy. "Nakoniec som uprednostnila Uraločku aj z dôvodu, že ma tlačil čas na rozhodnutie."
Strach z angažmánu v treťom najväčšom meste Ruskej federácie nemá, ale mierne obavy netají. "Som zvedavá, ako rýchlo sa dostanem do tréningového tempa, pretože mám herný výpadok. Zápas som naposledy hrala 5. decembra," prezradila a dodala, že by mala zvládnuť aj jazykovú bariéru. "V lousvillskom tíme som mala spoluhráčky z Ruska, Lotyška a Uzbekistanu. Keďže som s nimi často bola, tak sa na mňa z ruštiny niečo nalepilo," zasmiala sa.
Do Ameriky prišla vysoká volejbalistka v lete v roku 2005. Prvý rok sa nútene venovala len štúdiu a tréningom. Za univerzitu totiž súťažne hrať nemohla, pretože prišla z profesionálneho klubu Slávia UK Bratislava. "Musela som to akceptovať, aj keď je to zvláštne pravidlo. Nedalo sa s tým nič robiť." V ďalších rokoch sa však stala platným článkom tímu v Louisville. "Úroveň súťaže na univerzitách je na dobrej úrovni, aj keď si to mnohí v Európe nemyslia. Samozrejme, že tak ako v každej lige sú dobré aj zlé tímy, ale našťastie my sme patrili k tým lepším," prezradila. V klube našla skvelé podmienky na prípravu. "V Európe som také nezažila. Nemuseli by sa za ne hanbiť ani najlepšie európske tímy," pochvaľovala si. Zápasy mali vysokú návštevnosť. "Chodilo okolo tisícky divákov a na zápasoch bývala výborná atmosféra. Ľudia sa tam chodili zabaviť a povzbudzovali nás zo všetkých síl." V Louisville hrávala s číslom 10 a obľúbila si ho. Našla v ňom totiž kus symboliky. "Je krásne ako blízko je od number 1 k úplnej nule. Predtým som si na číslach nezakladala, ale v Amerike som si desiatku skutočne obľúbila," prezradila.
