Na juniorských šampionátoch patril k najväčším hviezdam. Na troch turnajoch získal celkovo 21 bodov. Viac má zo Slovákov v historickom poradí len Richard Pánik – 22.
MARTIN RÉWAY bol považovaný za generačný talent. V roku 2015 ako kapitán priviedol dvadsiatku k zisku bronzových medailí. A hoci vinou viacerých okolností nenaplnil plány o veľkej kariére, navždy bude spätý s jedným z najväčších úspechov slovenského mládežníckeho hokeja.
Pre SPORTNET si zaspomínal na bronzovú jazdu tímu trénera Ernesta Bokroša.
Slovensko ste reprezentovali na troch juniorských šampionátoch. Aké boli mládežnícke reprezentačné časy?
Juniorské šampionáty mali svoje čaro. Pri tom poslednom som už vedel, čo ma čaká, podobne ako viacero rovesníkov, ktorí mali takisto skúsenosť z tohto turnaja. Nervozita bola o to menšia, na druhej strane, očakávania boli väčšie. Šampionát som si užíval, podaril sa nám veľký úspech.
Od začiatku ste tušili, že mužstvo s Cehlárikom, Lantošim, Jarošom, Černákom, Godlom, Skalickým či Rosandičom má na veľký úspech?
Prakticky polovica z toho tímu sa poznala od pätnástky. Základ sa formoval niekoľko rokov. Chémia bola výborná.
Šampionát v roku 2015 sa hral v Montreale a Toronte. Ako ste si užívali hrať v mekke hokeja?
Mňa draftoval v roku 2013 práve Montreal, vedel som, aká atmosféra na nás čaká. To sa nedá ani opísať. Každý človek tam žije hokejom. Dvadsiatky sú navyše špecifické. Zápasy nie sú také pretaktizované, hrá sa hore-dole, čo sa fanúšikom páči. Sú o to hlučnejší.
Desiatky decibelov sa z tribún ozývali hneď v prvom zápase. Slovensko nastúpilo proti domácej Kanade. Za javorový list nastúpili McDavid, Reinhart či Domi. Prehrali ste 0:8. Ako si spomínate na vstup do turnaja?
Kanada nás prevalcovala. Boli vo všetkom lepší. Po zápase sme si sadli, povedali sme si, že to bol prvý zápas. Treba naň rýchlo zabudnúť. Nikto predsa nečakal, že zdoláme Kanadu. Stačilo nám v skupine vyhrať raz, potom mať dobré štvrťfinále a úspech je na svete. Nemohli sme sa vo vysokej prehre babrať, bolo nutné ju hodiť za hlavu.