Po chybe uvažoval o konci kariéry. Slovák je medzinárodným rozhodcom UEFA

Na futsalovej listine UEFA má Slovensko štyroch rozhodcov. Jedným z nich je MARTIN MATULA, ktorý sa 9. marca predstaví v kvalifikačnom stretnutí medzi Belgickom a Talianskom.

Po premiére v Lige majstrov medzi MNK Olmissum a estónskym Viimsi (9:1) v Chorvátsku to bude jeho druhé stretnutie v Európe.

„Vidieť svoje meno na nominačnej listine UEFA je krásny pocit. Odmena za roky práce,“ dojato hovorí Matula.

Vďaka čomu sa vám podarilo dostať na medzinárodnú listinu?

Poctivou prácou, ale i zhodnou okolností. Stretol som správnych ľudí a mal som aj šťastie. Nebolo to jednoduché, rozhodovaniu som obetoval veľa času. Ale stálo to za to.

Za svoju nomináciu ďakujem starším a skúsenejším kolegom, ktorí ma veľa naučili a vedia mi vždy dobre poradiť. Pokúsim sa ich nesklamať.

Ako dlho sa venujete rozhodovaniu?

Pätnásť rokov. Začínal som v Mestskej lige v Žiline, postupne som sa prepracoval do druhej futsalovej ligy, vtedajšej Open ligy.

Po piatich rokoch som sa prebojoval do extraligy, kde som dodnes. Čerešničkou je, že sa mi podarilo dostať do Európy.

Čo musí taký špičkový rozhodca vedieť?

Prioritou sú cudzí jazyk, mentálna pohoda a poctivá príprava. Dôležité je napozerať si oboch aktérov zápasu a ich spôsob hry. Hráčov, či sú technickí, alebo hrajú tvrdo. Čo od koho čakať, aby ma nikto neprekvapil.

Sledujem tiež správanie realizačného tímu, aby som neostal zaskočený.

Okrem toho je dôležitá fyzická príprava, musím byť v dobrej kondícii, čo sa na medzinárodnej scéne dôsledne kontroluje.

Ako sa rozdeľujú rozhodcovia na jednotlivé zápasy?

Pre pandémiu koronavírusu chodia teraz vždy dvaja rozhodcovia z jednej krajiny. Ja idem ako hlavný rozhodca a môj asistent je Peter Budáč. Tretí rozhodca a časomerač je vždy z danej krajiny.

Predtým bol aj druhý rozhodca z inej krajiny, ale teraz je to takto. Aby sa obmedzilo cestovanie. Osobne mi to vyhovuje, keď ideme dvaja spolu. Je nám veselšie,

Aký kolega je Peter Budáč?

Výborný. Rozumieme si aj mimo ihriska, čo je veľmi dôležité. Sme kamaráti a vážim si ho. Poznáme sa už z domácej ligy a vieme, čo jeden od druhého čakať.

Teraz sa však extraliga nehrá.

Áno a to je trochu problém. Keď sme išli v novembri do Chorvátska, boli sme bez praxe. Vyrovnali sme sa s tým dobre. Predsa by sme neodmietli nomináciu do Európy, pretože sa u nás nehrá.

O to je dôležitejšia príprava, aby sme podali kvalitný výkon. Pretože v Európe nikoho nezaujíma či máme hernú prax alebo nie. Každý očakáva férové rozhodnutia.

Rozhoduje sa vám lepšie, keď sú teraz prázdne tribúny?

Mne osobne nie. Vyhovuje mi, keď je búrlivá atmosféra, vypne ma to k lepším výkonom. Šport sa robí pre ľudí a preto bez nich to nikdy nebude ono.

Teraz, keď je na zápase dvadsať ľudí, rozhodca počuje každú nadávku (smiech). Za tie roky si však človek zvykol.

Na čo zo svojej kariéry rád spomínate?

Po zápase v chorvátskom Omiši napísal domáci klub poďakovanie rozhodcom za profesionálny výkon. Veľmi si to vážim.

Keď delegátka zistila, že to bol náš prvý výjazd, dostali sme „trest“. Každý rozhodca po premiére musí splniť nie veľmi príjemnú úlohu.

My sme sa v novembri museli ísť kúpať do mora. Vonku bolo osemnásť stupňov, takže sa to dalo vydržať (smiech).

Stali sa vám aj menej príjemné situácie?

Sú rozhodnutia, na ktoré by som najradšej zabudol. V extralige medzi Levicami a Banskou Bystricou som domácim neuznal regulárny gól pätnásť sekúnd pred koncom.

Lopta sa odrazila od brvna, žrde. Myslel som, že nebola za čiarou, ale bola. Potvrdilo to video po zápase.

Bolo to pre mňa ťažké, uvažoval som aj o konci kariéry. Našťastie som sa rozhodol inak a ukázalo sa to ako správne. Vážim si šancu v Európe, znamená to pre mňa veľa.

Aké máte ambície?

Futsaloví rozhodcovia sú na medzinárodnej scéne rozdelení do štyroch skupín. Do kategórie elite, jedna, dva a tri. Ja ako nováčik som v poslednej skupine. Verím však, že sa dostanem oveľa vyššie. Pretože práca je môj koníček.