Ako vznikla vaša spolupráca s Dominikom Hrbatým?
„Dominik končil pôsobenie v Turecku. Dva týždne sme spolu trénovali v USA. Celkom sa mi to páčilo a keď som skončil s trénerom Martinom Hroncom, povedal som si, že by som ešte mohol mať poriadneho trénera. Zahraničného som nechcel, radšej Slováka, ktorý ma pozná. A pred Dominikom mám rešpekt.”
Prečo práve k Hrbatému cítite taký rešpekt?
“Dokázal veľmi veľa. A to sa strašne cení. Nie je umenie robiť biznis s desiatimi miliónmi, ale s päťdesiatimi centami. Je to prirodzený rešpekt, ktorý k nemu cítim.“
Keď ste sa dohodli na spolupráci, mal nejaké podmienky, ktoré by ste mali dodržať?
„Nie. Myslím si, že obaja sme vedeli, čo od seba máme očakávať. A zatiaľ ani ja a ani on nemáme žiadne výhrady.“
Pracujete spolu zatiaľ iba niekoľko týždňov. Cítite progres?
“Cítim, že sme veľmi veľa natrénovali. Takúto prípravu som ešte nikdy nemal. Nieže by som niečo robil extrémne inak, no dobre som sa vyliečil zo zranení a vedno s operáciou mi to pomohlo k tomu, aby som bol fit.”
Začala sa nová sezóna a mnohí tenisti už hrajú turnaje. Je pre vás náročné, že vy stále musíte drieť v hale?
“Nie je. Taký bol plán a som s tým vysporiadaný. Iné riešenie nebolo, človek sa musí prispôsobiť. Jediná iná možnosť by bola, ak by som mal zahraničného trénera - vtedy by som absolvoval prípravu v Amerike.”
Kedy predpokladáte, že by ste mohli nastúpiť na prvom turnaji?
“Mal som hrať už v Rennes, ešte som však nebol pripravený, takže odchádzame z Jozefom Kovalíkom na challenger do Quimperu (mesto vo Francúzsku, pozn. red.). Som zvedavý, aké to bude. Každé víťazné kolo bude dôležité.”
Minulý rok bol pre vás veľmi náročný. Mali ste zdravotné problémy, absolvovali ste operáciu, dlhšie ste nehrali. Máte ešte z tenisu radosť?
“Ani veľmi nie.”
Musíte sa do neho nútiť?
“Musím, vždy sa však donútim. Navyše, Dominik je ďalší, kto ma do toho núti. Takže, keď nepočúvam seba, príde Domino a toho počúvam. Prípravu som absolvoval na sto percent. Urobil som všetko, čo som mal.”
Myslíte si, že vaše trápenie v tenise súvisí len so zdravotnými ťažkosťami? Alebo ste sa dostali v kariére do bodu, keď vás už tenis nebaví?