BRATISLAVA. Pre mnohých pretekárov, športových riaditeľov i odborníkov v cyklistike je jedným z najlepších. Ak by cyklistika mala svoju sieň slávy, po skončení kariéry by ho do nej uviedli. Lenže v posledných sezónach sa z pretekára, ktorý vyhrával, stal skôr domestik.
Na pretekoch pomáhal kolegom. Na niektorých klasikách ho dokonca poslali do úniku a do cieľa prišiel ďaleko v poli porazených.
Mark Cavendish si na jeseň v cieli klasiky Gent – Wevelgem utieral slzy. S roztraseným hlasom vravel reportérovi belgickej televízie: „Toto boli zrejme moje posledné preteky v kariére.“
Jeho kariéra sa skutočne chýli ku koncu. Má 35 rokov, v dojazdoch už nepatrí medzi favoritov, nemá takú rýchlosť a posledné víťazstvo vybojoval pred dvoma rokmi na pretekoch Okolo Dubaja.
Prinesie skúsenosti
V sobotu však tím Deceuninck Quick-Step oznámil, že s bývalým majstrom sveta podpísal ročný kontrakt.
„Nedokážem vyjadriť, aký som šťastný, že budem súčasťou Deceunincku. Nikdy som sa netajil, že som bol v tíme veľmi spokojný a skutočne je to pocit, akoby som sa vracal domov,“ uviedol Cavendish.
V belgickom tíme, ktorý mal vtedy názov Omega Pharma Quick-Step a Etixx Quick-Step, pôsobil tri roky (2013 - 2015).
„Vybojoval nielen veľa víťazstiev, ale ukázal, že je tímový hráč. Má veľa skúseností, ktoré môže odovzdať mladším cyklistom, ale môže ponúknuť tímu viac ako len skúsenosti,“ uviedol podľa denníka Het Nieuwsblad šéf Deceunincku Patrick Lefevere.
V Deceunincku sú štyria šprintéri Sam Bennett, Alvaro Hodeg, Fabio Jakobsen a Davide Ballerini. Pričom Jakobsen pre vážne zranenia nebude môcť súťažiť niekoľko mesiacov.
Chcel jazdiť aj bez honoráru
Tridsaťpäťročný šprintér má medzi aktívnymi cyklistami druhý najvyšší počet víťazstiev – 146.
Na Tour de France vyhral 30 etáp. Plánoval prekonať rekord Eddyho Merckxa, ktorý na Tour vyhral 34 etáp. Zrejme sa mu to už nepodarí. V posledných sezónach Cavendisha trápil vírus Epsteina a Barrovej (infekčná mononukleóza – pozn. red.).
Jeho výkonnosť klesala, chýbala mu rýchlosť. Na pretekoch mal problémy. Z hviezdy cyklistiky sa stal postupne tieň.
Keď Cavendish zistil, že v tíme Bahrain – McLaren mu nepredĺžia zmluvu, sám cez agenta oslovil niektoré tímy. Medzi nimi aj Deceuninck. Dokonca sa ponúkol, že bude jazdiť bez nároku na honorár.
Lefevere vtedy vravel, že to zrejme nebude možné, pretože podľa pravidiel bude musieť dostávať aspoň minimálnu mzdu – 30 885 eur ročne.
V Deceunincku odjazdí už 16. profesionálnu sezónu.
So Saganom sú priatelia
Slovenskí fanúšikovia Cavendisha nemajú v láske. Bol súperom Petra Sagana a mnohokrát ho zdolal. Špeciálne si pamätajú, že práve on má na svedomí vylúčenie Sagana z Tour de France 2017.
V šprinte štvrtej etapy Cavendish spadol, keď sa snažil dostať dopredu popri Saganovi. Pri páde si zlomil lopatku.
Ako sa neskôr ukázalo, Sagana vylúčili neprávom, pretože pád nezavinil. Lenže už bolo neskoro a Slováka nebolo možné vrátiť na Tour.
Medzi Saganom a Cavendishom však ani po tomto incidente nebola ostrá rivalita. Rešpektovali sa a vychádzali spolu dobre.
„S Petrom sme priatelia. Hovorili sme spolu a je to v poriadku. Prišiel za mnou, vysvetlili sme si to. Ospravedlnil sa mi. Vždy som s Petrom vychádzal dobre a naďalej budem,“ povedal Cavendish deň po páde na Tour 2017.
Velits: Je osobnosť a váži si kolegov
Jeho kolegami boli niekoľko sezón v tíme HTC a neskôr aj v OmegaPharma Quick-Step bratia Peter a Martin Velitsovci.
„Keď sme prišli do HTC, tiež som ho nemal rád, najskôr som ho vnímal ako arogantného a agresívneho jazdca, ktorému som sa radšej vyhýbal. Ale potom som ho lepšie spoznal a pochopil som, že je aj osobnosťou, lídrom, a vie si veľmi vážiť prácu kolegov. Nielen rečami, ale aj ďalšími činmi ukázal svoj skutočný charakter,“ hovoril Peter Velits pre SME.
V najlepšej sezóne dokázal vybojovať 23 víťazstiev.
Medzi jeho najväčšie patrí titul majstra sveta z roku 2011, triumf na monumentálnej klasike Miláno – San Remo, na pretekoch Grand Tour vyhral spolu 48 etáp.
V historickom poradí je v počte triumfov na trojtýždňových pretekoch tretí.
Z úspechov, ktoré mal na dosah, mu chýba len olympijské zlato. Na olympiáde v Riu získal striebro na dráhe. Okrem toho je trojnásobným majstrom sveta v dráhovej cyklistike.