Nevydrží len tak dve hodiny na vleku, hory najradšej spoznáva mimo turistických ciest

V mladosti sa venovala jaskyniarstvu, liezla po skalách a pretekala v behu do kopca. Pred šiestimi rokmi presedlala na skialpinizmus a tento rok sa stala majsterkou Európy. Titul získala počas ochorenia na Covid-19. 

Slovenská skialpinistka MARIANNA JAGERČÍKOVÁ je veľmi ambiciózna a aj vo veku 36 rokov si kladie najvyššie ciele. Medzi nimi je aj štart na zimných olympijských hrách, kde bude mať skialpinizmus o štyri roky premiéru.

Rodáčka z Brezna odišla po strednej škole študovať do Francúzska, kde žije dodnes. Má doktorát z geológie a mimo sezóny pracuje ako horský sprievodca špecializovaný na vyštudovaný odbor. 

V mladosti ste vyskúšali množstvo športov. Aké boli vaše prvé kroky?

Prvý šport, ktorý som si vyskúšala bolo lyžovanie. Začala som v dvoch rokoch a chodili sme s rodičmi pravidelne každý víkend počas celej zimy. Moje prvé spomienky sú na Chopok juh, keď som bola v batohu na chrbte rodičov. 

Keď som mala desať rokov, chcela som sa venovať zjazdovému lyžovaniu, ale otec mi stroho odpovedal, že som na to slabá a mám skúsiť bežky. S bratom sme stále padali a vôbec nás to nebavilo. 

Vyrastala som na vidieku s partiou kamarátov a mala som prístup k rôznym aktivitám. Ako deti sme hrávali futbal, tenis, stolný tenis, volejbal a chodili sme na bicykel. Aktívne detstvo malo na mňa priaznivý vplyv. Neskôr bol šport môj životný štýl. 

V pätnástich rokoch som sa s otcom začala venovať jaskyniarstvu. Otec dlho pôsobil ako jaskyniar v Nízkych Tatrách. V zime chodili na lyžiach a vybavil ma výstrojom, ktorá mala už vtedy dvadsať rokov.

Viazanie som mala domácky vyrobené a na nohách som mala lyžiarky. Začiatky boli celkom náročné. Páčilo sa mi chodiť do hôr, kde som sa cítila lepšie a slobodnejšie. 

Kedy ste sa začali s profesionálnym skialpinizmom? 

Postupne som sa začala veľmi aktívne venovať lezeniu a horolezectvu až do roku 2016. Od roku 2017 už naplno robím skialpinizmus a chodím po pretekoch.